Škola volá SOS: pedagógovia sú v ohrození! Odkiaľ sa vzalo toľko násilia? Pribúda žiakov s problémovým správaním aj s psychickými poruchami

Na slovenských školách pribúda problémových detí a žiakov so psychickými poruchami. Mnohí z nich si vybíjajú agresivitu násilím na učiteľoch, presnejšie na učiteľkách, lebo naše školstvo je prefeminizované. Čo je horšie, zvyšuje sa brutalita fyzických útokov. Prípad zo Spišskej Starej Vsi nie je zďaleka prvý svojho druhu. Otázka znie, kedy sa to všetko začalo a prečo to nadobudlo až také obludné rozmery?

25.01.2025 10:00
dievča s mobilom, dieťa Foto: ,
Podľa pedopsychiatričky Edwigy Antierovej digitálne médiá predovšetkým otupujú citlivosť. ,,Čím viac násilných činov si v nich deti pozrú, tým menej ľutujú ich obete.“
debata (85)

Mediálne odpočty podobných tragédií, aká sa stala minulý týždeň na Spiši, sa najčastejšie odvíjajú od vraždy zástupcu riaditeľky Spojenej školy vo Vrútkach 11. júna 2020. Vrahom bol bývalý žiak tejto školy. Nožom dobodal aj jednu učiteľku, školníka a dvoch žiakov (chlapca a dievča). Dve obete utrpeli vážne zranenia. Privolaná polícia páchateľa zastrelila na úteku.

Názory naňho medzi bývalými spolužiakmi boli kontroverzné až protichodné. Podľa jedných bol „zábavný“, podľa druhých sa mu v triede posmievali „pre jeho vzhľad, keďže mal rázštep pery“. Vtedajší primátor Vrútok sa vyjadril, že išlo o bezproblémovú osobu, prezident policajného zboru Milan Lučanský však zverejnil údaje o kriminálnej minulosti Ivana Č. Už mal na svojom konte aj podmienečný trest straty slobody za nebezpečné vyhrážanie.

Niektoré médiá uviedli v minulých dňoch prípad z Vrútok ako prvý svojho druhu na Slovensku. Nie je to tak. Už v decembri 1997 vzrušila bratislavskú verejnosť vražda učiteľky nemčiny Tatiany K. v kabinete strednej priemyselnej školy chemickej. Vrahom bol študent školy Peter K. a svoju obeť 16-krát bodol nožom do krku a hrudníka. Po vražde učiteľku aj okradol. Krajský súd mu vymeral ako mladistvému nepodmienečný trest odňatia slobody na šesť rokov.

Pietne miesto vytvorené po vražde učiteľa... Foto: TASR
Pietne miesto, učiteľ Jaroslav B., Vrútky Pietne miesto vytvorené po vražde učiteľa Jaroslava B. Vrútky, jún 2020.

Prečo si dovoľujú čoraz viac

Fyzické útoky na pedagógov alebo hrozby týmito útokmi sa medzitým množili. A nielen vo veľkých mestách, ale aj na vidieku.

Pred 20 rokmi, v marci 2005, rozvíril hladinu verejnej mienky prípad na Základnej škole v Myjave. Traja šiestaci sa chystali zlikvidovať učiteľku Alžbetu M. a zaútočili aj na spolužiaka. Do školy si doniesli osem nožov, zháňali aj strelnú zbraň. Len zhodou náhod im zámer zabiť učiteľku nevyšiel. „Som z toho hotová, boli to živší chlapci, ale nejaké väčšie konflikty s nimi neboli,“ povedala riaditeľka školy. Podľa nej sa žiaci inšpirovali násilím v televízii.

Zástupca riaditeľky obvinil rodičov problémových detí: "Nemajú na ne čas, a keď ich učiteľ upozorní, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, chybu často hľadajú najmä v učiteľovi. Ak deti cítia podporu rodičov, dovolia si k učiteľom ešte viac.“

Zrejme nie náhodou práve v roku 2005 začala platiť novela trestného zákona, podľa ktorej mladistvý nadobudol trestnoprávnu zodpovednosť.

V marci 2007 sa mladá učiteľka Veronika Krokavcová z jednej oravskej školy zverila verejnosti so svojou čerstvou skúsenosťou. Jeden siedmak behal po triede, kopal do vecí a nebral ohľad na jej dohováranie. Pohrozila mu teda zauchom. Ako odpovedal 13-ročný fagan? „Dostala som päsťou do tváre.“

„Absolventi našej školy sa boja ísť medzi žiakov,“ povedal pre média vtedajší dekan Pedagogickej fakulty UK Oto Majzlan.

Vláda a parlament si uvedomili, že treba niečo podniknúť na ochranu učiteľov a najmä učiteliek. Tak vznikol prvý poslanecký a neskôr aj vládny návrh na uzákonenie zmeny v postavení pedagogického pracovníka. Mal sa stať verejným činiteľom.

Základná škola, Spišská Stará Ves, gymnázium, útok nožom, polícia Čítajte viac Žiak v Hranovnici sa vyhrážal smrťou učiteľovi. Otec iného žiaka schvaľoval útok na Spiši a kričal, že všetkých pozabíja

Keď „chránená osoba“ nie je chránená

S vládnym návrhom zákona prišiel začiatkom roka 2009 vtedajší minister školstva Ján Mikolaj. Za násilie proti verejným činiteľom hrozilo vtedy dospelým páchateľom jeden a pol roka väzenia, v prípade neplnoletých sa trest znižoval na polovicu. Autori legislatívnej predlohy predpokladali, že to nespratníkov medzi školopovinnou mládežou odradí od fyzických útokov na „učky“ a „profákov“, povedané jej rečou.

Proti návrhu však vzniesla odborná verejnosť niekoľko argumentov. Po prvé, trestnoprávna zodpovednosť sa na Slovensku začína po dovŕšení 14. roku veku. Čo s mladšími útočníkmi?

Ďalší argument bol ešte závažnejší: nový status učiteľa sa mohol poľahky obrátiť proti pedagógom. Zatiaľ čo niektoré ich nevhodné konanie sa zatiaľ posudzovalo ako porušenie pracovnej disciplíny, ako verejných činiteľov ich mohli za tie isté priestupky či prečiny pohnať pred prokurátora, lebo po novom by sa už dopustili trestných činov.

V Národnej rade potom prešiel pozmeňovací návrh poslankyne Ľudmily Muškovej. Na jeho základe dostali učitelia status nie verejného činiteľa, ale iba chránenej osoby. Útočníkom mal hroziť prísnejší postih, uložením vyššej trestnej sadzby. Nasledujúca prax však ukázala, že až tak veľa sa zase nezmenilo.

Ako vyplýva z publikácie právnikov Igora Gallusa a Štefana Ráca, postavenie chránenej osoby nezaručuje pedagogickým zamestnancom ochranu pred slovnými, fyzickými či internetovými útokmi. Navyše ani neumožňuje použitie prísnejších trestov. Dôvod? Žiaci sú predsa tiež chránené osoby.

útok nožom, gymnázium Spišská Stará Ves, koláž Čítajte viac Detaily z uznesenia: 10 sekúnd hrôzy, hajlovanie a sklony k sadizmu. Prečo Samuel zabíjal? Obete mali byť štyri

Byť populárny ako vrah Černák

Naše vlastné zistenia len potvrdili „bezzubosť“ paragrafu o pedagógovi ako chránenej osobe. Stačí uviesť niekoľko prípadov z rokov 2013 až 2016, ktoré zaznamenali aj viaceré médiá. Ani nový status učiteľa, ani hrozba prísnejšieho potrestania útočníkov neodradili od ich úmyslov.

Na Základnej škole v Trnave vytiahli žiaci učiteľku pred budovu a fyzicky ju napadli. Na Základnej škole v Sobranciach rozzúrená matka zbila učiteľku a vážne jej poranila chrbticu. Na košickej základnej škole žiak fyzicky napadol učiteľku a spôsobil jej 62-dňovú práceneschopnosť.

Podľa anonymných prieskumov v Trnavskom a Košickom kraji išlo o desiatky prípadov, keď žiaci alebo ich rodičia zaútočili na pedagogických pracovníkov – a nielen slovne. Ak ich z jednej školy vyhodili, prijala ich ďalšia, veď každá je financovaná podľa počtu žiakov. A keby aj nemala záujem o problémové dieťa, jeho rodičia si to nejako vybavia alebo presadia cez známosti.

Už po myjavskom prípade sme sa o tomto fenoméne zhovárali so známym poradenským psychológom Štefanom Matulom.

„Myjavský prípad je len špičkou ľadovca,“ povedal. "Agresivita detí v škole i mimo nej rastie, mnohé prípady detskej kriminality sa z rôznych obáv ani nenahlásia a účinný systém prevencie stále chýba.“

Pýtali sme sa na počty problémových detí s nevhodným, často agresívnym správaním. Prieskum, ktorý vtedy uskutočnil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, signalizoval, že každé desiate dieťa je problémové.

„Samozrejme, medzi jednotlivými regiónmi sú určité rozdiely, ale všade sa to pohybuje okolo 10 percent. Pritom na vysokej škole sme sa učili, že problémových je v každej populácii iba päť percent,“ dodal psychológ.

Prieskumy z posledných rokov ukazujú, že frekvencia útokov na učiteľov alebo ich zastrašovania zo strany žiakov sa zvyšuje. Pritom základné školy majú ťažkosti s udržaním disciplíny a rešpektovaním autority učiteľa. Na stredných školách sú študenti často vulgárni voči pedagógom, klamú ich a podvádzajú. Vyplýva to napríklad z výskumov Vladimíry Zemančíkovej, zameraných na špeciálne pedagogické poradenstvo.

Určite za to môžu aj nové médiá a počítačové hry plné násilia, ktoré sa prezentujú priam ako bežná súčasť života. Podľa známej francúzskej pedopsychiatričky Edwigy Antierovej digitálne médiá predovšetkým otupujú citlivosť. "Čím viac násilných činov si v nich deti pozrú, tým menej ľutujú ich obete.“

Rozšírením internetu a mobilov majú deti nekontrolovaný prístup k informáciám, ktoré nedokážu spracovať. Okrem toho tu pôsobí efekt napodobňovania a jav, ktorý svetoznámy poľský sociológ Zygmunt Bauman nazval „emocionálnou nákazou“. Zabijem učiteľku a stanem sa takým „populárnym“ ako sériový vrah Mikuláš Čermák, o ktorom dnes nakrúcajú kasové filmy.

Alebo: ak niekto môže na námestí vystrieľať zásobník do predsedu vlády, prečo by nebolo možné v školskej triede napadnúť neznesiteľnú učiteľku? Celá spoločnosť zosurovela. A navyše, je to celosvetový trend.

Niekedy sa to začína šikanou spolužiakov… Foto: SHUTTERSTOCK, Facebook
šikana, škola, dieťa, dievča Niekedy sa to začína šikanou spolužiakov…

Ešte nie sme na tom ako v Bronxe

Už pred dvoma desaťročiami dosiahla u nás kriminalita maloletých také hrozivé rozmery (vyše tritisíc prípadov ročne spáchaných deťmi do 12 rokov), že si to vyžiadalo zmeny v Trestom zákone. Trestnú zodpovednosť nadobudli mladiství od 14 rokov (predtým od 15). Už skôr sa však vo Veľkej Británii začínala od 10 rokov, v Holandsku od 12 a vo Francúzsku od 13 rokov.

Aj u nás môže súd uložiť maloletej osobe ochrannú výchovu. Ale dostať dieťa do polepšovne, nazývanej dnes reedukačným centrom, alebo do diagnostického centra nie je vôbec jednoduché. Nielenže sa žiada súdne rozhodnutie alebo súhlas rodiča či zákonného zástupcu dieťaťa, ale v týchto zariadeniach býva často nedostatok miest.

Navyše, ako vlani zistila Generálna prokuratúra, podmienky sú tam horšie ako pre väzňov. Do tretice, no nie v poslednom rade, ten, čo mal byť prevychovaný, sa z takého prostredia nezriedka vracia ešte lepšie „vyškolený“ pre ďalšiu kriminálnu činnosť.

matej stuska Čítajte viac Úzkosti, depresie, strata chuti žiť. Plošný zákaz však problém s mobilmi u detí nevyrieši

Špeciálni a sociálni pedagógovia, výchovní poradcovia a psychológovia tvrdia, že v prípade detí a mladistvých s poruchovým správaním je lepšie staviť na prevenciu ako represiu.

Aj v súvislosti s tragédiou na Spiši sa rozprúdila verejná diskusia, ako lepšie zabezpečiť školy pred podobnými udalosťami. Opäť sa začalo hovoriť o bezpečnostných rámoch.

Pred pätnástimi rokmi sme sa na túto tému bavili so zakladateľom a šéfom bratislavského Divadla bez domova Patrikom Krebsom. Kedysi dva roky pôsobil ako učiteľ cudzích jazykov na jednej z najnebezpečnejších stredných škôl v newyorskom Bronxe.

Bola to škola, kde si vybavovali účty pouličné gangy mladistvých. Preto mala aj zvláštny režim. Študenti každé ráno prechádzali cez bezpečnostnú bránu a detektor kovov. Kontrola zisťovala, či neprenášajú zbrane a drogy. Škola mala i čosi ako vlastnú záchytku s policajnou ochranou. Keď sa strhla „mela“, neobišlo sa to bez krvi a nezriedka bolo treba privolať aj posily – zásahovú jednotku štátnej polície.

„Hoci každá prestávka tam trvá len päť minút, aj takýto krátky čas stačil, aby sa medzi študentmi strhla na chodbách hromadná bitka, ktorá nezriedka znamenala koniec vyučovania,“ spomínal ich bývalý učiteľ.

Fyzicky napadnúť pedagóga počas vyučovania sa tam rovnalo útoku na policajta a rovnako prísne sa incident potom posudzoval. Zároveň však platilo pravidlo, že učiteľ nezasahuje do konfliktov medzi študentmi. Na to tam bola školská ochranka.

Spýtali sme sa Krebsa, či si aj vývoj na Slovensku, prinajmenšom na niektorých tunajších školách, nevyžiada rovnaké opatrenia, aké zažil v Bronxe.

„Viem si predstaviť, že keby niekto postavil bezpečnostnú bránu a detektor v petržalskej škole, vyvolá to opačnú reakciu: začnú súťažiť v tom, kto skôr niečo cezeň prepašuje, napríklad nôž,“ odpovedal. „Prílišná kontrola dáva u mladistvých dôvod na protesty, východiskom je skôr zvyšovanie spoločenskej prestíže učiteľa a aj jeho primeranej ochrany.“

Kamery sa už montujú aj v našich školách. A hoci sa v nich ešte nestrieľa, prípravu na streľbu, zháňanie strelných zbraní žiakmi, resp. študentmi s cieľom zaútočiť v triede zdokumentovala polícia už viackrát, naposledy vlani v Stupave.

V USA je bežným javom pri vstupe do školskej... Foto: VOLT.AI
Detektor kovov, škola v USA V USA je bežným javom pri vstupe do školskej budovy bezpečnostná brána a detektory kovov.

Sme na Slovensku, máme tu iné tradície ako v Amerike. Na učiteľov a znepriatelených spolužiakov sa u nás ide s nožom alebo so sekerou v ruke. Ako napríklad v októbri 2022 v Mníšku nad Hnilcom. Štrnásťročný Alex mal v pláne zaťať sekeru do hláv dvoch učiteľov a niekoľkých spolužiakov. Našťastie jeho zámer odhalili tesne pred útokom, keď už vošiel so sekerou do tamojšej školy. Vlani ho Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil na 11 mesiacov straty slobody. Vlani sa však nepodarilo zabrániť útoku sekerou na strednej škole v Novákoch. Šestnásťročný študent zranil pritom dvoch spolužiakov.

Mužov ako šafranu. A necítia sa bezpečne

Miera feminizácie láme na Slovensku rekordy. Podľa medzinárodnej štúdie, vypracovanej pre OECD, je táto miera spomedzi 38 členských krajín vyššia len v Česku, Írsku a Maďarsku.

Kým v polovici 50. rokov minulého storočia tvorili ženy v učiteľskom zbore základných škôl na Slovensku iba okolo 55 percent, roku 1989 to bolo už 84 percent. A takáto situácia pretrváva dodnes – mužská autorita na základných školách citeľne chýba.

Horkýže úcta, v mnohých školách sa učiteľky musia obávať o svoju bezpečnosť.
Irena Smolková, učiteľka

Za prefeminizované povolanie sa považuje také, ktoré má vyššie ako dvojtretinové zastúpenie žien. Podľa zistení Anny Tokárovej z Filozofickej fakulty UCM v Trnave profesia stráca v dôsledku presily žien spoločenskú prestíž, je nižšie finančne ohodnotená, vykonáva sa v horších pracovných podmienkach. Ženy na Slovensku všeobecne zarábajú menej ako muži.

Plat však ani dnes neznamená všetko, hoci svet sa klania zlatému teľaťu. Ako ukázal výskum Beaty Kosovej a Štefana Porubského z Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, učitelia zvlášť bolestivo prežívajú pokles prestíže a autority svojej profesie. Prejavuje sa to na ich sebadôvere.

„Kedysi sme sa tešili úcte rodičov a okolia, dnes akoby to už neplatilo,“ povedala nám svojho času Irena Smolková, ktorá od roku 1960 vyučovala na Základnej škole v Spišskom Podhradí. „Horkýže úcta, v mnohých školách sa učiteľky musia obávať o svoju bezpečnosť zo strany nielen prchkých rodičov, ale aj nespratných žiakov.“

zuzana gallayova Čítajte viac Ľahostajní babráci alebo inšpiratívni ľudia? Ak mladým nedáme nádej na zmenu, odídu inam

Začínala s nástupným platom 900 korún „čistého“, za dvesto korún sa dali kúpiť dámske topánky. „Štyri stovky na zálohu, päť na výplatu, pre mladú rodinu s dieťaťom to bolo skromné žitie tak na pol mesiaca,“ približovala. „V tejto škole ma však práca naozaj bavila, učila som tam rada.“

Podľa nej učitelia brali vtedy svoje povolanie ako poslanie, ochotne mu venovali aj voľný čas „Platy boli nízke, ale odmenou nám bola aj vďačnosť žiakov a ich rodičov,“ spomínala pani Irena. „Dodnes, keď sa stretneme, dávajú mi to úprimne najavo.“

Stojí za zmienku, že aj známy americký sociológ a expert na otázky vzdelávania Andy Hargreaves charakterizuje obdobie vo vývoji učiteľskej profesie do polovice 20. storočia podobnými slovami. „Typickým bol preň nadšený učiteľ, ktorý vštepoval žiakom lásku k múdrosti,“ píše. "Jeho spoločenské ocenenie bolo nižšie ako ocenenie tzv. pravých profesií.“ V krajinách východného bloku však uvedené obdobie trvalo o nejaké to desaťročie dlhšie ako na Západe.

Ale s nadšením sa dlho pracovať nedá. Pani Irena učila až do roku 1997, keď odišla do dôchodku. Ešte predtým však vychovala za seba tri nástupkyne – všetky jej dcéry sa stali učiteľkami. „S myšlienkou dať sa na učiteľskú dráhu sa chvíľu pohrával aj môj syn, ale našťastie rýchlo si to rozmyslel,“ dodala. „Veď ako mohol muž s takýmto platom uživiť rodinu?“

To sa už končili 70. roky a na vysoké pedagogické školy sa hlásili prevažne len tí chlapci s maturitou, ktorých inde neprijali. Dnes sú možno riaditeľmi alebo ich zástupcami na základných či stredných školách. Ale ani oni sa nemôžu cítiť bezpečne.

Školy sú oddávna vďačným terčom pomätencov

Fyzické útoky na učiteľov zo strany ich žiakov alebo študentov sa vyskytovali aj v dávnejšej minulosti, ale boli ojedinelé. A to nielen v tuzemsku, ale aj v zahraničí.

Na Slovensku sa nám podarilo vystopovať jednu z prvých tragédií tohto druhu pred takmer 88 rokmi. Bola natoľko zvláštna, že o nej písali regionálne i celoštátne noviny. O čo išlo?

V Hrhove, čo je dnes obec v Rožňavskom okrese, zavraždil v polovici marca 1937 bývalý žiak Jozef Szabo svojho učiteľa z ľudovej školy Jozefa Kruga.

V tom čase ešte ani nie 18-ročný Szabo pracoval ako dedinský pastier a Krug ho prichytil – ako napísal týždenník Podtatranský kraj – „pri nejakom darebáctve“.

Prvá dohľadaná vražda učiteľa bývalým žiakom na...
dobová tlač, vražda učiteľa Prvá dohľadaná vražda učiteľa bývalým žiakom na našom území. Dobová tlač. September 1937.

Bývalý učiteľ dal mladíkovi niekoľko zaúch, čím si ho smrteľne znepriatelil.

„Szabo odvtedy myslel len na to, ako by sa učiteľovi pomstil,“ citujeme noviny, ktoré začiatkom októbra priniesli reportáž zo siene Krajského súdu v Košiciach.

Už v prípravnom konaní sa obvinený priznal, že Kruga napadol palicou, na ktorej mal pripevnenú železnú guľu. Keď sa ten z úderu pozviechal a dal sa na útek, Szabo ho dobehol neďaleko budovy školy a pichol do krku nožom. Práve táto rana sa ukázala ako smrteľná, lebo krátko nato Krug v nemocnici zomrel. Páchateľ mal šťastie, lebo dedinčania ho chceli lynčovať, ale četníci prišli včas, aby ho eskortovali do Košíc.

Súd vyniesol nad mladíkom verdikt: "6 rokov temnice a 200 korún pokuty.“

Ak si niekto myslí, že streľba v amerických školách s množstvom mŕtvych a ranených je „výdobytkom“ najnovších čias, tak sa veľmi mýli. Jeden z prvých a zároveň najhorších útokov sa odohral už roku 1927 na Z

základnej škole v Michigane. Nešlo síce o strelné zbrane, ale o sériu bombových útokov. Následky však boli strašné, lebo zahynulo 45 ľudí, z toho 38 detí.

Vrahom bol 55-ročný Andrew Kehoe, ktorý z pomsty, že ho opätovne nezvolili za pokladníka školskej rady, zavraždil najprv svoju manželku, niekoľko bômb odpálil aj na vlastnej farme a potom spôsobil masaker v škole. Nakoniec vzal život aj sebe. Zrejme mu preskočilo. Autor knihy o tejto tragédii Arnie Bernstein ju nazval príznačne: Prvý bombový útok na americkú školu.

Zdemolovaná budova školy v Michigane (USA) po... Foto: Wikipedia
bombový útok, škola, USA, 1927 Zdemolovaná budova školy v Michigane (USA) po bombovom útoku roku 1927.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 85 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #útok #žiaci #učiteľ