Benešova vila pripomína vidiecky štýl vo Francúzsku. Stačí sa pozrieť na pieskovo žltú fasádu a na kontrastnú farbu zelených okeníc. Zrejme to nebude náhoda. Beneš totiž veľmi dobre poznal krajinu galského kohúta, ktorá mu nepochybne učarovala. Najprv päť rokov študoval na univerzite v Paríži, neskôr štyri roky na francúzskom území viedol československý odboj počas prvej svetovej vojny.
Kto by mal počas nadchádzajúcich mesiacov cestu do Juhočeského kraja, istotne by ho mohla zaujať návšteva vily s jej veľkým areálom. Nachádza sa v ňom aj hrobka Beneša a jeho manželky, ktorá prežila svojho muža viac ako o štvrťstoročie.
Čítajte viac Americké tajné správy: Beneš chcel Tisa omilostiť, obával sa nepokojov
O Benešovej vile sa teraz v Česku znovu píše nielen preto, že ju s príchodom teplých mesiacov tradične sprístupnili verejnosti. Po veľmi dlhom čase sa totiž splnila posledná vôľa Hany Benešovej. Trvalo to dlho: viac ako päťdesiat rokov.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 potom prezident v júni toho roku abdikoval, lebo odmietol podpísať novú ústavu, a už s podlomeným zdravím sa uchýlil s manželkou do vily v Sezimovom Ústí. Po jeho smrti v septembri 1948 predstavitelia totalitného režimu urobili ústretové gesto voči Benešovej vdove: nekonfiškovali jej nehnuteľnosť, mohla v nej zostať žiť až do decembra 1974, keď zomrela.
Benešovci, ktorí nemali deti (Hana Benešová po prvom potrate už nemohla otehotnieť), trávili vo vile čo najviac svojho času. Štátnik najprv ako minister zahraničných a po smrti Tomáša G. Masaryka v roku 1937 ako prezident a jeho manželka už ako prvá dáma Československa. „Manželia svoj dom milovali. Potvrdzuje to fakt, že Beneš si želal, aby ho pochovali v tamojšej záhrade," poznamenal server iDNES.
Čítajte viac Americké tajné správy: Ako Stalin oklamal Beneša. Československý prezident neznášal časť svojich ministrov
Benešová po úmrtí manžela trávila chladnejšie mesiace a zimu v byte v Prahe,od jari do skorej jesene často cestovala do Sezimovho Ústia. S údržbou jej pomáhali miestni obyvatelia.
V roku 1973 niekdajšia prvá dáma spísala testament, v ktorom odkázala vilu s priľahlými pozemkami Múzeu husitského revolučného hnutia v Tábore. Komunisti však nesplnili jej poslednú vôľu a, naopak, celú nehnuteľnosť previedli pod úrad federálnej vlády v Prahe. Do vily sa potom chodieval rekreovať hlavne komunistický premiér Lubomír Štrougal.
Teraz sa úrad vlády vzdal nádhernej usadlosti – konečne už patrí husitskému múzeu. „Je to hlavná turistická zastávka v historickej časti Sezimovho Ústia," prízvukuje mesto na svojej webovej stránke.
Vilu sprístupnili verejnosti až v roku 2009. Jej noví správcovia oznámili, že do beztak už bohatej stálej expozície pribudli ďalšie veci. Napríklad klobúk, brošňa, orientálny župan Hany Benešovej a tenisová raketa Edvarda Beneša.
Turistická sezóna Benešovej vily potrvá do konca septembra. Park a hrobka v dolnej časti areálu sú prístupné od utorka do nedele (10.00 – 17.00) a v pondelok (9.00 – 16.00). Vila a záhrada v hornej časti sú otvorené od utorka do nedele od 10. hodiny do 17. hodiny (v pondelok sú vždy zatvorené).
Základné vstupné je 100 českých korún (Kč). Deti a seniori platia 70 Kč. Zvýhodnené rodinné vstupné pre dvoch dospelých a maximálne dve deti je 240 Kč.
