Chytanie bosoriek či honba na ženícha - tradičné liptovské Vianoce boli pestré

Cirkev časovo vymedzila prípravné predvianočné obdobie adventom. V tradičnej kultúre sa v tomto období najviac obyčajov viazalo k tzv. stridžím dňom, teda k svätej Kataríne, Ondrejovi, Barbore, Mikulášovi, Lucii a Tomášovi.

Názov stridžie dni vychádza z poverovej predstavy, že sa vtedy aktivizovali démonické sily, najčastejšie personifikované v podobe strigy (bosorky, ježibaby, čarodejnice). Tie sa vyznačovali zlými nadprirodzenými vlastnosťami a schopnosťami škodiť svojmu okoliu.

Strigy mali v poverových predstavách charakter živého človeka, ktorý žil medzi ostatnými ľuďmi. Mohli privolávať búrku, ľadovec, ničiť úrodu, majetok, pripravovať ľudí a zvieratá o zdravie a dokonca aj o život, veštiť, čarovať, mali schopnosť premieňať sa na rôzne zvieratá a predmety (mačky, ropuchy, hady), keď sa ponatierali rôznymi masťami mohli lietať – najmä v noci, na vode sa netopili, stretávali sa na krížnych cestách…

Manžel podľa olova

Na Katarínu dávali štrbianske dievčatá do krčiažka s vodou prútik z hrušky, slivky a vŕby. Na prútiky uviazali bielu, červenú a čiernu niť. Ktorý z nich prvý vypučal, ten dievčaťu predpovedal osud. Ak ten, ktorý bol s bielou niťou, čakala ju skorá svadba, prútik s červenou niťou predpovedal nemanželské dieťa a čierna znamenala smrť.

Foto: SHUTTERSTOCK

vianoce, advent Cirkev časovo vymedzila prípravné predvianočné obdobie adventom.

Veselšie bolo na Ondreja vo Važci. Dievčatá sa poschádzali do kúdeľnej izby, kde spoločne priadli a liali olovo. Odvážnejšia dievka musela ukradnúť kľúč z domu, kde mali Ondreja a cez uško tohto kľúča liali vriace olovo. V studenej vode sa z neho vytvarovali predmety prislúchajúce rôznym povolaniam. Ak to bola napríklad sekera, budúci manžel mal byť drevorubač.

Dievčatá tiež zvykli variť halušky s papierikmi, na ktorých boli napísané chlapčenské mená. Keď vyplávala prvá, dievčatá sa dozvedeli meno nastávajúceho. V tejto nádeji dievčatá tiež triasli plotom, alebo siali ľanové semeno so slovami: Sejem ja, sejem ja, na sviateho Ondreja, daj mi Bože znati, kto ma bude bráti. A kto sa v noci dievčaťu prisnil, ten jej bol naisto súdený.

V tento deň sa na Liptove vybrali na obchôdzku i pastieri so zväzkom prútov. Po príchode do domu si gazdiná jeden z nich vybrala, a aby bol pastier pri práci rezký, pošibala ho ním po nohách.

Na Barboru chodili večer po domoch barborky. Boli to dievčatá a ženy oblečené do bielych šiat, so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať. V ruke mali metlu alebo husacie krídlo a po príchode povymetali izbu. Vymietli pavučiny a ako bez slova prišli, tak aj potichu odišli.

Na Mikuláša sa dávali do kapčekov oriešky, slivky, jabĺčka, neskôr aj čokoláda či cukríky. Mikuláš bol patrónom rybárov, pltníkov, lodníkov a zlatníkov. Ujal sa zvyk, že s Mikulášom začal chodiť anjel a čert.

S motúzom z gatí na bosorky

Najväčším stridžím dňom bol sviatok Lucie. Práve Lucia sa v ľudovom prostredí považovala za najväčšiu bosorku, lebo keď ju chceli upáliť, plamene jej vôbec neublížili. Na Luciu majú podľa povier zlé sily najväčšiu moc, preto sa pred nimi bolo treba chrániť už deň vopred. Gazda sa snažil ochrániť dobytok tým, že mu dal zožrať cesnak. Zlým silám malo zabrániť vstúpiť do maštale aj namazanie cesnakového kríža na dvere.

Foto: Jozef Sedlák

Jablko roka S jablkom navštívili dievčatá na Štedrý večer polnočnú omšu. Nahryznuté jablko potom hodili medzi mládencov, aby im ukázalo meno ženícha

Ak už gazdovi bosorky stihli uškodiť – odobrali kravám mlieko alebo porobili dobytku – odhaliť ich mohol pohľadom cez dieru v doske, ktorú o polnoci na Luciu odtrhol z truhly na cintoríne.

Pekné zdravé jablko bolo v tento deň prostriedkom na určenie ženícha. V Liptovskej Tepličke každý večer po západe slnka zahrýzali dievčatá do jablka. S jablkom navštívili na Štedrý večer polnočnú omšu. Po jej skončení hodili nahryznuté jablko medzi mládencov. Meno zasiahnutého malo byť menom budúceho ženícha.

Aby chlapci vo Važci odhalili strigy, každý deň od Lucie odkladali po trieske a na 12. deň, teda na Štedrý večer (Viliju), šli na krížne cesty a o polnoci si sadli na trojnohý stolček, triesky položili do kruhu a podpálili, aby tak privolali strigy. Prišlo ich jedenásť a jedna učnica. Keď boli už blízko ohňa, chlapec rýchlo vytiahol motúz z gatí a hodil ho na strigy. Strigy sa zamotali a chlapec ich pripravenými cepmi tak poznačil, že ich ráno celá dedina spoznala podľa odrenín.

Vo Východnej dievky sypali každý večer popol po chodníčku postupne až po prah mládenca, za ktorého by sa najradšej vydali. Taktiež viazali cesnak do troch uzlíčkov, jeden sa dal pod vlastný prah, druhý pred kostolný prah a tretí pred prah toho, koho ženou sa chceli stať. Verili totiž, že cesnak odháňa duchov protivníčok a čarodejníc.

Aj v tento deň platil zákaz vstupu cudzej ženy do gazdovstva. Vítaní návštevníci, chlapci, vo Važci prichádzali s vinšom: Priniesou som vám ocele, aby sa vám nelámali postele, hrnce, misky nebili, a ujček, aby ste totku nebili!

Dni od Lucie do Vianoc predstavovali mesiace budúceho roka a veštili im prislúchajúce počasie. Postava Lucie sa však zároveň chápala aj ako ochrankyňa žien, ženských prác, zvlášť pradenia, preto bolo v tento deň zakázané.

Cesnakové kríže aj zákaz pradenia

Prvému dňu Vianoc – Štedrému dňu, ktorý sa na Liptove volal Dohviezdny večer, predchádzali takzvaní stridžie dni, kedy počas zimného slnovratu získavajú svoju moc nadprirodzené sily. Na deň Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša a Lucie sa darilo najmä ľúbostnej mágii a úkonom, ktoré mali zabrániť domnelému pôsobeniu zlých síl.

Foto: Múzeum liptovskej dediny

Vianoce Tradičná vianočná výzdoba na Liptove, vianočný stromček nad slávnostným stolom.

Najznámejším ochranným prostriedkom bol cesnak, ale používala sa aj soľ a železo. Cesnak sa v predvečer vianočných dní dával dobytku do krmiva, jedli ho ľudia, robili sa ním kríže na dverách. Domy sa okiadzali, okurovali žeravými uhlíkmi a kropili do magického kruhu vodou. V povedomí ľudí sa ako ochrana proti bosorkám uchovalo aj vyvolávanie hluku – kričanie, trúbenie, rapkanie, práskanie bičmi, strieľanie, zvonenie, rozbíjanie riadu.

S týmito dňami súviselo aj viacero zákazov. Predovšetkým sa dbalo, aby ráno prvá neprišla do domu cudzia žena. Považovala sa za možného pôvodcu zla, pretože žena bola v zmysle poverových predstáv chápaná ako nečistá osoba. Ako prvý návštevník bol teda vítaný muž, respektíve chlapec.

Zákazy platili aj na niektoré činnosti – u žien to bolo pradenie, šitie, pranie, u mužov sa na Tomáša neodporúčal pohyb a práca v lese a s drevom všeobecne. V tieto dni nikto nič z domu nepožičal, nedal a nepredal.

V Štrbe na Tomáša chodievali muži vinšovať po rodine: Vinšujem vám tohto tomáša, aby vám neprismudla v hrnci kaša, aby sa vám všetko zlé zmarilo, a v roku novom všetko zdarilo.

Štedrý deň sa v tradičnej kultúre chápal ako osudový, keď sa pomocou rôznych magických úkonov mohli určiť najhlavnejšie a najdôležitejšie udalosti v nasledujúcom roku. Veštilo sa zdravie rodiny a jej členov, svadba alebo smrť v rodine, prírastok dobytka, veľkosť úrody, znáška vajec.

Štedrosť večere sa prejavovala predovšetkým v množstve jedál. Tie gazdiné pripravovali tak, aby použili všetky druhy plodín, ktoré sa v hospodárstve pestovali.

Okrem jedál sa zvláštna pozornosť venovala aj úprave stola. Na rozdiel od bežných dní sa pokrýval obrusom, niekde aj plachtou, z ktorej sa vysievalo obilie. Pod obrus sa rozsýpalo po troške z pestovaných obilovín a strukovín, ďalej šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb, srsť z domácich zvierat. Pod stôl sa ukladali časti poľnohospodárskych nástrojov, ako sekera, rýľ, lemeš. Ich prítomnosť mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Okolo nôh stola sa často kládla uzamknutá reťaz symbolizujúca rodinnú uzavretosť a súdržnosť.

Prv, ako sa u nás rozšírila tradícia vianočného ihličnanu, bol známy slamený stromček symbolizujúci úrodu. Zhotovoval sa z najkrajších klasov alebo z posledného snopu hneď po žatve či pred Štedrým večerom a zavesil sa nad stôl.

Významnú úlohu vo vianočnej obradovosti zohrávali voda a oheň a s nimi spojené očistné a prosperitné úkony. Celé rodiny sa chodili umývať do tečúcej vody potokov a riek alebo si ju prinášali do domu v nádeji, že im prinesie zdravie. Vodou prinesenou z potoka sa kropil tiež dom i dvor. Pred umývaním sa dávala do vody minca, jabĺčko a rastliny, teda predmety, symbolizujúce bohatstvo, zdravie, krásu a tiež ochranu. Oheň je symbolom Slnka, svetla a pripisujú sa mu očistné účinky. Symboliku ohňa v sebe nesú aj zapálené sviece.

V minulosti sa Štedrá večera začínala až po zotmení, keď vyšla prvá hviezda, čo sa ohlasovalo zvonením a streľbou. Až vtedy sa mohla zapáliť svieca a začať večera.

Zeleň v rôznej forme, či už ako stromček, vetvička, prút alebo rozkvitnutá halúzka bola symbolom života a prosperity. Prút sa nemal chytať holou rukou, ktorá symbolizovala chudobu.

Zmiznutá bobaľka znamenala ženícha

Štedrý deň na Liptove privítala vôňa pečeného chleba a koláčov. Vo Važci sa do pece prvé sádzali posúchy – kuchne. Gazdovia prichystali dostatok krmiva pre dobytok na niekoľko dní, zabezpečili všetky práce v gazdovstve, aby sviatky prežili v pokoji. Gazdiné uvarili štedrovečernú večeru. Na stôl, ktorý bol posvätným miestom, sa vo Važci položilo za hrsť obilia, cesnak, kuchne, chlieb, hubová polievka so slivkami alebo kyseľ, šúľance s bryndzou, opekance s makom.

Foto: Múzeum liptovskej dediny

Vianoce, Liptov Tradičná vianočná výzdoba v liptovskej drevenici

V Liptovskej Tepličke na štedrovečernom stole nechýbalo korýtko, v ktorom bolo po hrsti jačmeňa, ovsa a ľanového semena s pár korunami. Muž pred večerou predčítal vybranú modlitbu.

V domoch, kde po novom roku očakávali prírastok do rodiny, vložili pod štedrovečerný stôl sekeru – ak bol žiadaný chlapec. Ak si rodina želala dievča, pod stôl položili plachtičku. Pod stolom nechýbala nádoba s vodou, ktorú boli nabrať po zvonení Anjel Pána, pretože vtedy tečie v potoku víno. Kto sa napil z tejto vody, bol po celý rok zdravý.

Po večeri gazda odkrojil krúžky chleba. Do každého vložil strúčik cesnaku a dal ho dobytku.

Dievčatá i tento deň využili v prospech ľúbostnej mágie. Vydajachtivá dievka uchytila otcovi z lyžice prvý opekanec a zanieslo ho na dvor. Ak do druhého dňa zmizol, malo sa dievča vydať. Priaznivú odpoveď tiež dostala, ak po večeri zašla k chlieviku prasaťa a zabúchala naň. Ak ošípaná zakrochkala – do roka sa vydá.

Vo Važci bežali pred večerom všetci z dediny poumývať sa na Váh, aby boli po celý rok čerství a zdraví. Verili, že vtedy tečie v rieke víno, v ktorom je zdravie, a preto naberali vodu do vedier, ktoré položili pod štedrovečerný stôl. To malo zabezpečiť, aby celá rodina v nastávajúcom roku držala spolu.

Na štedrovečernom stole nesmel chýbať kyseľ – hríbová polievka, opekance a šulanie halušky a zámožnejší si pridali ešte baraninu. Uprostred stola stála počas večere zapálená sviečka a prítomní verili, že ku komu sa nachýli plameň, ten do roka nedožije.

Evanjelici mali vianočné služby Božie zvyčajne o 17. hodine, katolíci o polnoci – boli to polnočné omše.

Bravčovina mala zabezpečiť blahobyt

Významnú úlohu mali obchôdzky, ktorých súčasťou bolo koledovanie. Spievali sa piesne, recitovali vinše i riekanky, za ktoré koledníci dostávali dary.

Foto: Múzeum liptovskej dediny

Vianoce, betlehem Drevený betlehem z Liptova

Vo Východnej chodili vinšovať regrúti, ktorí za peniaze, čo dostali za koledovanie, usporiadali medzi sviatkami zábavu. Vo Važci chodili chlapci dva týždne pred Vianocami s dreveným hadom a prespevovali biblický príbeh o vyhnaní našich prarodičov z raja.

Ráno na prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, musel niekto z mladších, skôr, ako sa začalo čokoľvek v dome robiť, utekať na potok po vodu. V katolíckych obciach, kde sa chodilo na polnočnú omšu, doniesli vodu po návrate z kostola. Ten, kto vodu doniesol, namočil do nej vetvičku a pokropil ľudí, občas aj príbytok. Do vody hodili peniaz, niekde jabĺčko, a potom sa v nej všetci poumývali. Peniaz mal zaistiť každému blahobyt, jablko zdravie a spoločné umývanie vzájomnú súdržnosť.

Jedávalo sa zväčša to isté ako na Štedrý deň, aj keď s malými obmenami. V tento deň sa nemali jesť opekance s makom, ani žiadny makový koláč, lebo inak sa bude v dome zdržiavať hmyz.

Ani na Božie narodenie nemala ako prvá prísť do domu cudzia žena, ktorá vraj nosila nešťastie. Vo Važci na prvý sviatok vianočný hneď z rána chlapci vinšovali po rodine, susedoch a známych vianočné vinše. Za vinš dostali korunku alebo kus koláča.

Na druhý sviatok vianočný, na Štefana, bola už atmosféra veselšia a uvoľnenejšia, robili sa zábavy.

Na Liptove boli veľmi obľúbené betlehemské hry – jasličkári výtvarne, tanečne i mimicky stvárnili príbeh o narodení Ježiša Krista. Betlehemské hry sa na Liptove hrávali od Lucie až do Troch kráľov.

Na Nový rok sa dom i dvor ligotali čistotou a poriadkom. Gazdovia vítali chlapcov – vinšovníkov. Na sviatočný obed sa pripravovala bravčovina, ktorá mala zabezpečiť blahobyt po celý rok. Nesmela sa variť polievka z hydiny, pretože majetok i šťastie by uletelo z domu preč.

Zimné novoročie uzatvárajú Traja králi. V tento deň sa svätí voda, ktorou sa vykropili obydlia i stajne. Svätila sa soľ, ktorou posýpali krmivo dobytka. Dôležitá bola krieda posvätená v tento deň, slúžiaca ako obrana po celý rok proti zlým silám. V katolíckych obciach sa pri večeri dodržiaval pôst, jedli sa jedlá pripravené na masle.