Únos syna Michala Kováča zostal nepotrestaný

sp, Pravda | 07.10.2016 14:00

V ten osudný posledný deň augusta roku 1995 mal podľa vyšetrovacieho spisu dôstojník SIS menom Ján Takáč cestovať do prihraničného rakúskeho mestečka Hainburg. A tam anonymne telefónom oznámiť rakúskej polícii, že pred miestnou policajnou stanicou sa v zaparkovanom mercedese nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Týkal sa prípadu Technopol, v ktorom išlo o podozrenie z podvodu za dva milióny dolárov. V kufri auta vtedy policajti našli uneseného, zbitého Michala Kováča mladšieho.

Kauza zavlečenia syna prvého slovenského prezidenta do zahraničia aj po uplynutí 21 rokov traumatizuje verejnosť. Akciu spáchali agenti Slovenskej informačnej služby, vypovedal o tom aj korunný svedok a jej bývalý príslušník Oskar Fegyveres, ktorý sa neskôr so zmenenou identitou dlhodobo skrýval v zahraničí. Za dosiaľ nevyjasnených okolností potom pri výbuchu auta zahynul v apríli 1996 jeho priateľ Róbert Remiáš, ktorý bol jeho spojkou.

Cieľom únosu malo byť donútenie Michala Kováča odstúpiť z funkcie. Najmä z vôle vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorého konflikty s prezidentom v tom čase vrcholili. Kováč napriek tomu svoj úrad až do konca funkčného obdobia neopustil a svojmu synovi udelil milosť. Nového prezidenta volil vtedy ešte parlament, mečiarovci však voľbu blokovali a do skončenia Kováčovho funkčného obdobia sa jeho nástupcu zvoliť nepodarilo. Časť prezidentských kompetencií preto 3. marca 1998 prešla na vládu a jej šéfa Mečiara. Ten hneď v prvý deň získané právomoci využil a udelil na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení amnestiu. V júli 1998 pridal ďalšiu s rovnakým obsahom.

O ceste Michala Kováča do prezidentského úradu a jeho pôsobení vo funkcii prvého prezidenta Slovenskej republiky čítajte v článku: Michal Kováč, politik morálne nevyhnutných skutkov.

Sila amnestií v slovenskom právnom systéme spôsobila, že kauza únosu sa nikdy celkom nevyšetrila a jej aktéri sa nikdy nepostavili pred súd. V decembri 2002 Najvyšší súd SR zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry proti zastaveniu vyšetrovania, proti ktorému sa nedalo odvolať. Pokus zrušiť takzvané Mečiarove amnestie sa odohral vo februári 2012, keď sa o tom počas vlády Ivety Radičovej hlasovalo v Národnej rade. Za návrh sa vtedy vyslovilo 78 poslancov vládnej koalície, potrebná však bola ústavná väčšina 90 hlasov.