O slovách: Zaľúbený Shakespeare v Nitre

Čas u Shakespeara sa vždy veselo rúti – čas so Shakespearom takisto. Napríklad aj ten názov jeho hry A Midsummer Night's Dream, – hoci my sme si zvykli na názov Sen svätojánskej noci – treba chápať ako Sen stredoletnej noci, čiže neurčitejšie. A tak aj to ráno, keď sa v aténskom lese prebúdzali štyria zaľúbenci, smel básnik pokojne nazvať ránom májovým – a vojvoda Tezeus sa zaľúbencom smel prihovoriť: „Priatelia, Valentína bolo už dávno – dnes sa pária vtáci?“

Shakespeare tu hýri časovými údajmi zdanlivo chaoticky– môže si to však dovoliť. Svätojánska noc, máj, či 14. február, sviatok Valentína – všetky tie časové údaje majú čosi spoločné. Prvomájové aj svätojánske ľudové rituály si uctievajú plodnú silu prírody – nuž nečudo, že v súvislosti s nimi sa Shakespearovi pod pero priplietol aj sviatok, keď sa – podľa renesančnej pranostiky – pária anglické vtáky.

A nečudo, že jeho obľúbený sviatok inšpiroval aj Nitru a Divadlo Andreja Bagara v spolupráci s kníhkupectvom Martinus tam usporiadalo 15. februára 2018 besedu o hre Zaľúbený Shakespeare. Od premiéry ubehlo štvrť roka, inscenácia je stále vypredaná, beseda jej tvorcov s publikom nemohla byť iná ako príjemná. Spolu s umeleckým šéfom DAB (a zároveň predstaviteľom Shakespeara) Jurajom Ďurišom, režisérom Petrom Oravcom a dramaturgičkou Slávkou Civáňovou som sa na nej zúčastnil aj ja.

Okrem iného aj preto, aby som tlmočil Nitranom názor zástupcu autorskej agentúry Judy Daish pána Howarda Goodinga, ktorý sa po novembrovej premiére hry vyjadril, že absolvoval už viacero jej predstavení v rôznych kútoch sveta, no najveľkolepejší dojem naňho urobilo to nitrianske. Sťažovať sa nemohlo ani kníhkupectvo Martinus – vďaka besede mu ostal po Shakespearových hrách prázdny regál. Minuli sa aj Shakespearove Sonety – a tak pre tých, ktorým sa neušli, som nitrianskemu valentínskemu publiku na rozlúčku zarecitoval svoje prebásnenie najslávnejšieho Shakespearovho ľúbostného sonetu.