Vrcholí lov vlka. Jednou rukou ho chránime, druhou lovíme

aba, Pravda | 15.12.2018 07:00
Vlka je možné na Slovensku loviť do 15. januára. V bezpečí je v územiach vyhlásených na jeho ochranu, akonáhle prekročí ich hranicu, možno ho loviť. Vlk pritom migruje na veľké vzdialenosti a na Slovensku nemáme dosť bezpečných migračných koridorov, po ktorých by sa mohol medzi chránenými územiami presúvať. WWF Slovensko preto spúšťa nové projekty na ochranu veľkých šeliem.
Vlci v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách.
Vlci v Javorovej doline vo Vysokých Tatrách. Autor: Tomáš Hulík

„Územia vyhlasované na ochranu vlka vo veľkej časti nespĺňajú jeho nároky. Je to akoby sme vlkov chránili v obývačke, ale v kuchyni by sme ich strieľali,“ vysvetľuje Jerguš Tesák, ktorý má vo WWF Slovensko na starosti projekty ochrany veľkých šeliem.

„Bolo by treba tieto chránené územia, čo sú prevažne naše národné parky, aspoň poprepájať zónami, ktoré vlkovi zabezpečia ochranu pri migrácii. Teraz vlkov chránime pri brložiskách, no na loviskách, teda na lúkach a pasienkoch, ktorými prechádzajú, sú nechránené,“ upozorňuje.

Hrajúce sa vlčie mláďatá

Jeho názor potvrdzuje aj Slavomír Finďo zo Štátnej ochrany prírody SR, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu vlka. „Na Slovensku máme 84 území európskeho významu, na ktorých je vlk predmetom ochrany. Tieto územia boli vyhlásené pred rokom 2005, keď naše vedomosti o migrácií vlka boli nedostatočné. Vlk pre svoju existenciu potrebuje územia o rozlohe niekoľko desiatok tisíc hektárov. Tejto podmienke vyhovujú veľkoplošné chránené územia. Malé územia, kde je dnes vlk predmetom ochrany, majú zanedbateľný význam pre jeho zachovanie v našej prírode, vlk ich prebehne za pár minút, bolo by potrebné ich zväčšiť a poprepájať migračnými koridormi,“ naznačuje expert.

Práve monitorovaniu migračných trás a skvalitňovaniu biokoridorov sa venuje projekt ConnectGREEN, ktorý spúšťa WWF Slovensko spolu s 23 partnermi zo siedmich krajín Európy. Na Slovensku sa na projekte podieľa Štátna ochrana prírody, Slovenská agentúra životného prostredia a územní plánovači zo Slovenskej technickej univerzity.

Problémom je pytliactvo

Na Slovensku je možné vlkov loviť od 1. novembra do 15. januára, kvóta v aktuálnej sezóne povoľuje lov 70 vlkov. Ešte do roku 1995 sa mohol vlk loviť neobmedzene, potom nasledovalo krátke obdobie celoročnej ochrany. Ukončila ho vyhláška, ktorá povolila lov vlka v neobmedzenom množstve od septembra do konca februára. A od roku 2009 sa každoročne určuje kvóta a skrátila sa aj doba lovu. Avšak veľkým problémom stále zostáva pytliactvo.

Stopy vlka v snehu.
Stopy vlka v snehu. Autor: WWF/Staffan Widstrand

„Aj v čase celoročnej ochrany vlka v rokoch 1996 až 1998 nahlásili poľovníci 154 ulovených vlkov. Takže informácia o ochrane vlka sa k ním buď vôbec nedostala, alebo ju nerešpektovali. Domnievam sa, že i dnes sa viac vlkov uloví ilegálne ako legálne, pytliactvo dokazujú nálezy ulovených vlkov,“ hovorí Slavomír Finďo.

„Keď sa zaviedlo pravidlo, že počet zastrelených vlkov nestačí len nahlásiť, ale treba privolať na obhliadku pracovníkov Štátnej ochrany prírody, klesli počty legálne ulovených vlkov z asi 150 na 27. Zvádza to k myšlienke, že vlk sa strieľal celoročne, no počty sa nahlasovali v období povoleného lovu. I dnes počas doby lovu zastrelia poľovníci legálne 40 až 50 vlkov, no podľa indícií sa vlk loví načierno celý rok. Otázne je to aj s dodržiavaním pravidla, ktoré zakazuje lov takzvaného rodičovského (alfa) páru. Ak je ulovený, svorka sa môže rozpadnúť a jej členovia hľadajú ľahšiu korisť, ktorou môžu byť aj slabo chránené ovce na salašoch,“ dodáva Jerguš Tesák.

Ochrana oviec a kompenzácie

Lov vlka môže zásadne ovplyvniť správanie celej svorky. Môže sa rozpadnúť a hľadať ľahšiu korisť na salašoch. Tento problém pomáha riešiť medzinárodný projekt LIFE EUROLARGECARNI­VORES, ktorý takisto rozbieha WWF Slovensko. Venuje sa predchádzaniu konfliktov so šelmami a napádaniu hospodárskych zvierat.

Párik vlkov v NP Muránska planina

Zameriava sa najmä na výmenu dobrých skúseností. „Príklady dobrej praxe sú najmä z troch oblastí, v prvom rade je to používanie kvalitných strážnych psov na ochranu salašov. Druhou oblasťou sú elektrické ohradníky, ktoré musia nielen brániť ovciam v úteku, ale najmä zabrániť vniknutiu šeliem do stáda. A tretia vec sú ľudské zdroje. Potrebujeme pastierov, ktorí sú spoľahliví a majú k tejto práci vzťah,“ hovorí Jerguš Tesák a dodáva, že na Slovensku je o túto prácu už málo záujemcov.

K útokom na ovce podľa neho dochádza najmä vtedy, ak sú nedostatočne chránené, či vtedy, keď je správanie svorky ovplyvnené vonkajším faktorom, napríklad ulovením dôležitého člena svorky. Podľa neho dnes nie je dôvod na lov vlka, najmä preto, že je premnožená jeho hlavná korisť – jelenia a diviačia zver. Za ulovené ovce dnes vypláca štát farmárom kompenzácie. V niektorých krajinách však farmári môžu žiadať i o dotácie na lepšiu ochranu salašov. Aj Slavomír Finďo hovorí, že problémom pri napadnutí oviec je najmä slabá ochrana salašov a súhlasí, že pri love je ohrozená neraz celá svorka. „Telemetrický výskum vlka v Tatrách a Nízkych Tatrách ukázal, že vlky sa pohybujú v priestore aj desiatich susediacich poľovných revírov,“ uzatvára Finďo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ