Tichá noc prvýkrát zaznela pred dvesto rokmi
Ako sa však ukázalo, posolstvo piesne, ktorá vznikla v ťažkých časoch, keď sa Európa spamätávala z následkov napoleonských vojen, bolo nadčasové. Prekonávalo hranice a dodávalo ľuďom vieru v lepšiu budúcnosť. Vianočná koleda, ktorá spájala ľudí bez ohľadu na ich pôvod, vek a vierovyznanie, prenikla z Horného Rakúska do Európy a nakoniec aj do celého sveta. Preložená bola do približne 300 jazykov a dialektov.
Báseň do zásuvky
Autor textu piesne Tichá noc Joseph Mohr sa narodil v roku 1792 v rakúskom meste Salzburg ako nemanželské dieťa. Matka bola chudobná pletiarka, otec, vojak salzburskej posádky, dezertoval skôr, než sa Joseph narodil. V tých časoch to nemanželské deti nemali jednoduché. Pre malého Josepha bolo preto šťastím, že sa jeho kmotrom stal posledný salzburský kat Joseph Wohlmut. V službách cirkvi si ako kmotor nemanželských a opustených detí vylepšoval svoju zlú povesť. Vďaka jeho mecenášstvu bolo umožnené, aby bol chlapec pokrstený v samotnej salzburskej katedrále. Stalo sa tak na mieste, kde v roku 1756 pokrstili hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta.
Joseph bol už v útlom veku veľmi nadaný a nadmieru inteligentný. Jeho talent si všimol aj salzburský vikár a finančne ho podporoval v štúdiu. Mohr začal hrať na hudobných nástrojoch a písať texty piesní. Vo veku 19 rokov vstúpil do kňazského seminára v Salzburgu. Ako nemanželské dieťa však potreboval špeciálne cirkevné povolenie. V roku 1815 bol vysvätený za kňaza. Keďže ešte nemal 25 rokov, rovnako potreboval výnimku. Prvým Mohrovým pôsobiskom sa stala obec Mariapfarr, kde vykonával funkciu pomocného kňaza. Jeho cesta sem nebola náhodná. Vedel, že tu žije jeho starý otec a chcel ho spoznať. Osud im však veľa času nedoprial. Vo farskej knihe zomrelých sa nachádza Mohrov vlastnoručný zápis o tom, že starý otec v roku 1816 zomrel.
Počas celého roku 1816 prevládalo v Európe mimoriadne chladné počasie. Spôsobené bolo erupciou sopky Tambora v Indonézii rok predtým. Krutá zima bola aj v Mariapfarre. Ako pomocný kňaz musel byť Mohr vo dne v noci pripravený vyraziť za svojimi farníkmi. Podlomilo to jeho zdravie, čo sa prejavilo tým, že ochorel na tuberkulózu.
Na základe legendy, vždy, keď Joseph Mohr vstúpil do budovy fary v Mariapfarre, jeho pohľad spočinul na obraze madony s dieťaťom. Práve tento obraz je považovaný za zdroj jeho inšpirácie pre báseň Tichá noc. Napísal ju v roku 1816 v nemčine a pôvodne mala 6 slôh. Mohr jej však neprikladal väčší význam. Už nasledujúci rok bol nútený z dôvodu svojho zhoršujúceho sa zdravotného stavu z drsného horského prostredia Mariapfarru odísť. Stal sa pomocným kňazom v Oberndorfe. Býval v skromnej izbe jedného z miestnych domov. Stravoval sa v dedinských hostincoch a splynul tak s prostým ľudom. Jeho vianočná báseň postupne zapadla prachom.
Osudové stretnutie
V Oberndorfe sa Mohr spriatelil s učiteľom Franzom Xaverom Gruberom, ktorý bol od neho o päť rokov starší. Narodil sa v rakúskom meste Hochburg-Ach a tiež pochádzal z chudobných pomerov. Franz bol hudobne nadaný, čo si povšimol jeho učiteľ a zadarmo mu poskytoval vzdelanie v tejto oblasti. V roku 1807 priviedla kariéra Franza do Arnsdorfu, kde popri práci učiteľa pôsobil aj ako organista a kostolník. Rozumel miestnym ľuďom a mal k nim blízko. Vravelo sa o ňom, že je jedným z najlepších učiteľov v okolí. Nebol to však učiteľský talent, ale skúsenosti s hrou na organe, čím sa Gruber navždy zapísal do histórie. V roku 1816 prijal ponuku stať sa organistom v Oberndorfe. Veril pritom, že by tu mohol získať aj miesto učiteľa. Práve na tunajšej fare sa stretol s Mohrom.
Foto: WIKIPEDIA
Na Vianoce roku 1818 Mohr ukázal Gruberovi báseň, ktorú pred dvoma rokmi napísal. Poprosil ho, aby k nej skomponoval vhodnú melódiu. Svedčilo to o ich pevnom priateľstve, veď napokon aj samotný Mohr bol veľmi dobrým hudobníkom. Gruber melódiu skomponoval pre gitaru. Podľa legendy bol miestny organ poškodený, jeho mechy ohrýzli myši. Dlhé roky sa teda predpokladalo, že gitara bola iba náhradou za organ. Pravdepodobnejšie však je, že Mohr s gitarou počítal už skôr.
Vianočná pieseň venovaná jednoduchým ľuďom tak zaznela v sprievode obyčajného, pre prostredie kostola netradičného, nástroja. Mohr a Gruber ju preto nepredstavili počas štedrovečernej omše, ale až po nej. Koledu spievali obaja, pričom Mohr hral na gitare. Gruber piesni neprikladal osobitný význam a označil ju iba za „jednoduchú kompozíciu“. Nezachoval sa dokonca ani jej pôvodný notový záznam. Pôsobivá a pritom jednoduchá melódia sa ale všetkým vryla do pamäti.
Priateľstvo na celý život
Necelý rok po pamätnej štedrovečernej omši Mohr opustil Oberndorf. S autorom melódie piesne Tichá noc ho však naďalej spájalo veľké priateľstvo. Svedčí o tom aj to, že mu Gruber venoval pieseň na rozlúčku, čo Mohra údajne dojalo k slzám.
Nasledujúce roky Mohr pôsobil na viacerých miestach. Posledným z nich bol Wagrain. Vďaka jeho iniciatíve tu bola postavená škola pre viac než 100 detí, ktorá dodnes nesie jeho meno. V roku 1848, takmer presne 30 rokov po zhudobnení svojej básne Mohr vo Wagraine podľahol pľúcnej chorobe, ktorá ho sužovala mnoho rokov. Bol veľmi skromným človekom a vo svojom živote si údajne len trikrát kúpil nové šaty. Všetko, čo mal, pred smrťou rozdal chudobným. Ponechal si len gitaru, na ktorej v roku 1818 prvýkrát zahral dojímavé tóny legendárnej vianočnej piesne. Zaujímavé pritom je, že gitara sa neskôr dostala do rodiny Franza Grubera.
Pokiaľ ide o Grubera, jeho prianie, aby ho preložili do Oberndorfu, sa nesplnilo. Po nezhodách s nadriadenými sa v roku 1829 presťahoval do Berndorfu. Jeho najväčšia túžba naplno sa venovať hudbe sa splnila až v roku 1835. Stal sa vedúcim zboru a organistom vo farskom kostole v Halleine. S nadšením sa venoval vzdelávaniu spevákov a hudobníkov pre cirkevné zbory.
Svetový úspech tajomnej koledy
Hoci autori Tichej noci paradoxne upadali do zabudnutia, ich dielo bolo čoraz známejšie a obľúbenejšie. O tom, ako sa pieseň šírila do sveta, existuje niekoľko verzií. Podľa jednej z nich oberndorfská kongregácia oslovila staviteľa organov Karla Maurachera, aby opravil nefunkčný organ. V Oberndorfe si mal vypočuť koledu, ktorá ho natoľko nadchla, že si jej text priniesol domov a hrával ju na miestach, kam chodieval za prácou. Pieseň sa tak rozšírila aj do údolia Zillertal, kde si ju do svojho repertoáru zaradila aj spevácka rodina Rainerových, ktorá hosťovala v bohatých šľachtických rodinách. Tichú noc zaspievali nielen cisárovi Františkovi I. vo Viedni, ale aj ruskému cárovi Alexandrovi I. v Sankt Peterburgu.
Rukou písaný text skladby sa rýchlo šíril a koledu začali pokladať za tirolskú ľudovú pieseň. Tichá noc čoskoro prenikla do celého Rakúska, nemeckých štátov a do Anglicka. Existujú dokonca záznamy o tom, že v roku 1839 ju skupina putovných ľudových spevákov spievala na Wall Streete. Nikto však nevedel, kto je jej autorom. O pôvode piesne začali vznikať rôzne legendy. Okrem iného sa predpokladalo, že ju skomponoval samotný Mozart.
Na mená skutočných autorov sa takmer úplne zabudlo. Nebyť pruského kráľa Friedricha Wilhelma IV., možno by sme ich dnes vôbec nepoznali. Keď si na Štedrý deň v roku 1853 vypočul Tichú noc, očarila ho natoľko, že nariadil nájsť jej autorov. Pri hľadaní nakoniec pomohla náhoda. V roku 1854 salzburský zbor, ako bývalo každoročne zvykom, zaradil do vianočného programu aj pieseň Tichá noc. Jedným z jeho členov bol aj Felix Gruber, syn Franza Grubera. Skutočný príbeh o pôvode koledy poznal od svojho otca, ktorý nakoniec všetko uviedol na pravú mieru. Na rozdiel od Mohra, ktorý sa slávy svojej básne nedožil, tak Gruber, ktorý zomrel až v roku 1863, zaznamenal prvé úspechy svojej hudby.
Foto: SITA/AP, Jeff Wheeler
V roku 1859 slúžil episkopálny kňaz John Freeman Young omšu v Kostole svätej trojice v New Yorku, kde si náhodou vypočul pieseň Tichá noc. Ešte v tom istom roku voľne preložil a vydal jej prvé tri slohy. Jeho text, ktorý je aj v súčasnosti najpopulárnejšou anglickou verziou, výrazne prispel k ďalšiemu šíreniu koledy. Jednoduchá vianočná pieseň v Spojených štátoch amerických rýchlo zaznamenala úspech. Od roku 1905, keď vznikla jej prvá vinylová nahrávka, je označovaná za najpredávanejšiu vianočnú koledu na svete.
Zázrak v zákopoch
Vizionársky text Tichej noci, vyjadrujúci túžbu po mieri pre celý svet, sa v plnej miere prejavil v roku 1914. Bolo to v čase, keď vojenský konflikt, ktorý sa neskôr ukázal ako dovtedy najkrvavejší, trval už niekoľko mesiacov. Na západnom fronte proti sebe stáli Nemci a Briti. Na Vianoce zo zákopov zneli koledy a Tichá noc sa spievala na obidvoch stranách.
V tejto sviatočnej atmosfére vyšiel jeden nemecký vojak bez zbrane na územie nikoho a svojich nepriateľov vyzval, aby spoločne oslávili Vianoce. Skutočne sa tak aj stalo a vojaci oboch strán si medzi sebou dokonca začali vymieňať malé darčeky. Aspoň na krátky čas ľudskosť zvíťazila nad nezmyselnosťou vojny. Udalosť vošla do dejín ako Vianočné prímerie. Hoci sa po sviatkoch znovu rozpútalo vojnové peklo, spomienka na vianočný zázrak spojený s Tichou nocou pretrvala.
Tichá noc zohrala svoju úlohu aj v udalostiach druhej svetovej vojny. Na Vianoce roku 1941, krátko po útoku na Pearl Harbor, zaznela na terase Bieleho domu v podaní amerického prezidenta Franklina Delano Roosevelta a britského ministerského predsedu Winstona Churchilla.
Významu piesne si boli vedomí aj nacisti a koleda sa stala obeťou ich propagandy. Bola prepracovaná a z jej textu zmizli všetky náznaky vzťahujúce sa k náboženstvu. Počas vianočných sviatkov roku 1942 rozhlas v Nemecku „v priamom prenose“ vysielal pozdrav od jednotiek v obkľúčenom Stalingrade, v ktorom vojaci zborovo spievali Tichú noc. V skutočnosti išlo o podvod, vysielanie sa totiž skončilo týždeň pred Vianocami. Poslucháči v Nemecku tiež netušili, že počas tohoročného Štedrého dňa v Stalingrade zomrelo 1 280 nemeckých vojakov.
Pieseň mieru
Kostol svätého Mikuláša v Oberndorfe, v ktorom Tichá noc zaznela po prvýkrát dnes, žiaľ, už nestojí. Bol zničený rozvodnenou riekou Salzach. Zostala z neho iba krstiteľnica. Na pôvodnom mieste bola postavená nová kaplnka, ktorá je vždy počas Vianoc vo veľkom navštevovaná turistami. Nesie názov Stille Nacht Kapelle, Kaplnka Tichej noci, podľa prvých slov Mohrovej básne. Na dverách kaplnky je nápis, ktorý v preklade znie: „Na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Každoročne na Štedrý večer sa tu koná spomienková slávnosť, na ktorej sa spieva slávna koleda. Inak to nebude ani počas tohtoročných sviatkov pokoja a mieru.
Z jednoduchej piesne, ktorá vznikla v priebehu niekoľkých hodín, sa stala skladba známa po celom svete, bez ktorej si dnes už nedokážme predstaviť Vianoce. Nevznikla preto, aby sa stala slávnou, ale preto, aby spojila ľudí, upokojila a povzbudila ich v ťažkých časoch, v ktorých panovali bieda, hlad a choroby. Čarovné nežné tóny tohto majstrovského diela však nestrácajú na svojej aktuálnosti ani dnes. Počas najkrajších sviatkov roka je pokojná vianočná pieseň posolstvom plným nádeje pre každého z nás. O jej silnom odkaze napokon svedčí aj skutočnosť, že Tichá noc bola v roku 2011 zaradená do zoznamu nemateriálneho kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ