Kelti pod Devínom razili zlaté a strieborné mince

Vyberme sa najprv päť rokov dozadu, keď sa bagre pustili do tejto lokality. Spočiatku ste to chceli len monitorovať. Vôbec ste nepočítali s tým, že by sa tu mohlo objaviť niečo také významné a zaujímavé. Prečo?

V danej oblasti bola viditeľná intenzívna erózia, najmä vo vyšších častiach kopca. Na niektorých miestach bolo dokonca vidieť skalný terén. Navyše prístupová komunikácia z Bratislavy do Devína pozdĺž Dunaja výrazne narušila pôvodný terén – zahryzla sa do pôvodného svahu. Dlhé roky praxe nás naučili, že vždy je možné niečo nájsť, ale takýto rozsah a nálezy sme si nepredstavovali ani vo sne.

Kto boli prví obyvatelia osady? Mohli to byť Skýti?

Dosiaľ máme potvrdené, že osada existovala už v staršej železnej dobe, čiže halštat. K etnickej príslušnosti je z hľadiska archeológie veľmi ťažké sa vyjadriť, ale teoreticky je to možné.

Druhá fáza osídlenia patrí Keltom. Spadá do obdobia, keď Rímu vládol Ceasar, dochádza k prvým konfliktom medzi Rimanmi a Keltmi. Akú úlohu zohrávala táto osada?

Máme doklady, že keltské osídlenie tu bolo už na počiatku 2. storočia pred Kristom, ak nie skôr. Vo vzťahu k dejinám Ríma to bolo už za obdobia druhej a tretej púnskej vojny proti Kartágu. Samozrejme, že osada fungovala aj v mladšom období v 1. storočí pred Kristom. Obyvatelia tejto osady sa venovali predovšetkým špecializovanej remeselnej činnosti, ako je hrnčiarstvo, výroba mincí, textílií, kostených a parohových výrobkov. Určite ide o priamu súvislosť s hradiskom na Devíne.

Foto: ARCHEOLOGICKÁ AGENTÚRA

Kelti, nádoba Nádoba z hrobu, asi 9. storočie pred naším letopočtom.

Už prvé nálezy naznačovali, že sa tu razili mince. Podarilo sa vám o nich zistiť viac? Napríklad z akého boli kovu?

K výnimočným nálezom, ktoré súvisia s mincovníctvom Keltov, patria aj hlinené formy na zhotovovanie mincových kotúčikov pred razbou. Röntgenovými fluorescenčnými analýzami sa podarilo potvrdiť, že sa tu vyrábali kotúčiky tak zo zlata, ako aj zo striebra. Tieto neskôr slúžili na razbu strieborných a zlatých keltských mincí v 1. storočí pred Kristom.

Ako sa obyvatelia osady stravovali?

Varená strava bola základom. Na varenie slúžili predovšetkým hrnce, ktoré predstavovali dominantný tvar nádob, ktoré sme v tejto osade objavili. V spektre plodín zachytených v objektoch z doby laténskej zaznamenávame takmer všetky dobové obilniny s výnimkou ovsa. Zo strukovín bola prítomná šošovica. Súčasťou varenej stravy bolo aj mäso, najmä divina a ryby.

Mení to doterajší pohľad na stravovanie Keltov?

Zastúpenie diviny a rybieho mäsa v stravovaní obyvateľov tejto lokality bolo, na rozdiel od súvekých osád, pomerne vysoké. Najmä porovnanie s inými skúmanými sídliskami doby laténskej na Slovensku poukazuje na rozdiely v stravovacích zvyklostiach a skladbe konzumovaného mäsa.

Bola to zdravá strava?

To je otázka na iných odborníkov. Keby sme sa na to pozreli z pohľadu dnešného bežného konzumenta, tak asi určite áno. Obilniny, divina a ryby v biokvalite – to by sme sa tešili inému zdraviu.

Váš výskum priniesol veľmi zaujímavé zistenie. Plytvanie jedlom vôbec nemusí byť moderný fenomén. Je to tak?

V nami sledovanej ploche sídliska z mladšej železnej doby (laténskej), sa produkovalo výrazne väčšie množstvo odpadkov rastlinného pôvodu v porovnaní s osídlením v staršej železnej dobe (halštatskej). To môže byť výsledkom vyššej produktivity poľnohospodárstva – v duchu hesla – čím viac mám, tým viac môžem plytvať, vyhadzovať. No môže ísť aj o rozdielny spôsob nakladania so sídliskovým odpadom.

Ako to možno vysvetliť? Neuvedomovali si vtedajší obyvatelia obmedzenosť zdrojov? Boli ľahostajní k „darom“ prírody?

Ide len o náš predpoklad na základe výsledkov, ktoré sme získali. Treba si však uvedomiť, že poľnohospodárstvo nielen vtedy, ale dokonca aj teraz má dobré a zlé roky alebo, lepšie povedané, úrody. Ak sa mi urodilo viac, mám možnosti na väčšiu konzumáciu. Každá potravina má svoju trvanlivosť a počas nej ju treba skonzumovať.

Aké malo ich správanie a spôsob života dôsledky na vtedajšiu krajinu? Ako ju pretvorili?

Vychádzame z predpokladu, že dôležitý bol neustály zber palivového dreva, ktorý je obvykle sústredený na území vzdialenom len desiatky metrov, prípadne pár kilometrov od sídliska. Okrem toho samotná osada bola v podstate celá z dreva, napríklad domy.

Zistili ste, že v tesnej blízkosti bolo bezlesie. Súviselo to len s tým, že Kelti potrebovali množstvo dreva?

Svetlomilné dreviny, ktoré sa zistili analýzami odobratých vzoriek, naznačujú presvetľovanie lesných porastov až odlesnenie. Je to dôsledok ťažby dreva, lesného pasenia, vypaľovania lesných porastov či ťažby letniny.

Čo pestovali?

Máme zistené nálezy takmer všetkých dobových obilnín s výnimkou ovsa. Či ich aj pestovali, je otázne, pretože obyvatelia laténskej osady sa venovali predovšetkým špecializovanej remeselnej činnosti. Poľnohospodárstvo nebolo ich prioritou. Potravu si mohli jednoducho „kúpiť“.

Foto: Matej Styk pre ARCHEOLOGICKÚ AGENTÚRU

Kelti, osada, domy, vizualizácia Rozmiestnenie domov v laténskej osade.

Je možné, že ste tu našli aj najstarší nález konopy siatej na Slovensku. Ako ste ju vlastne objavili?

Zo všetkých dôležitých archeologických objektov, ako aj objavených nádob sme odoberali archeobotanické vzorky, ktoré sa podrobili analýzam. Na ich základe vieme pomenovať celé spektrum rastlín, ktoré pochádzajú z tohto obdobia.

Na čo sa vtedy konopa využívala?

Predpokladáme, že pravdepodobne v textilnej výrobe.

Vtedajší obyvatelia do hrobov kládli rybacie pokrmy. Prečo? Verili v nesmrteľnos­ť duše?

Dávanie pokrmov do hrobu sa tiahne naprieč celou históriu ľudstva a Kelti neboli v tomto smere výnimkou. Prečo práve z rýb? Prítomnosť veľkého počtu nálezov šupín a kostí rýb súvisí s prirodzeným zdrojom obživy, ktorý môžeme jednoznačne prepojiť s Dunajom a Moravou. Či verili v nesmrteľnosť duše, je otázka filozofická, respektíve teologická. Môžem povedať len to, že neveriť v nič je nemožné, každý v konečnom dôsledku v niečo verí.

Kelti mŕtvych spaľovali a tak sa zachovalo veľmi málo kostier. Vy ste tu však objavili jednu zachovanú kostru muža. Podarilo sa vám objasniť túto záhadu?

Antropologická analýza potvrdila absenciu známok násilia, čo nasvedčuje tomu, že jedinec neumrel násilnou smrťou, ale prirodzene. Navyše poloha tela evokuje úmrtie v čase spánku, prípadne oddychu.

Foto: Matej Styk pre ARCHEOLOGICKÚ AGENTÚRU

Kelti, hrob, Vizualizácia hrobu, v ktorom sa našla zachovaná kostra.

Dokedy tu osada existovala? S čím sa spája jej koniec?

Uvažujeme o prelome letopočtov – koniec 1. storočia pred Kristom až začiatok 1. storočia po Kristovi, čo súvisí s vtedajšou situáciou v Rímskej ríši za cisára Augusta. Symbolicky by sme mohli povedať, že Kelti odchádzajú a Germáni prichádzajú.

Vráťme sa opäť na samý začiatok. Ako zareagoval súkromný investor, keď ste hneď prvých náznakoch cenných objavov práce pod vilami zastavili?

Objav znamenal pre investora skutočné „nešťastie“ z hľadiska výstavby, pretože drvivá väčšina nálezov sa nachádzala priamo pod prístupovou komunikáciou. Vďaka flexibilite investora sme, samozrejme, našli technické riešenie a nedošlo k žiadnemu zastaveniu výstavby. Neustála komunikácia so stavbyvedúcim, nasadenie maximálneho množstva archeológov, pomocných pracovníkov a mechanizmov eliminovali dosahy na samotnú výstavbu. Išlo skutočne o enormnú záťaž na archeológov a samotný výskum ako taký. Počasie bolo v tom čase nehostinné a veľmi chladné. Každý meter budúcej komunikácie, ktorý bol archeologicky preskúmaný, bol okamžite odovzdaný na výstavbu. Musím sa poďakovať aj zástupcom Krajského pamiatkového úradu Bratislava, ktorí pružne reagovali na naše požiadavky, pracovné stretnutia a odborné komisie priamo v teréne.

Je takýto prístup k pamiatkam výnimkou?

Samotná realizácia archeologického výskumu bola úplne štandardná. V prípade nálezov na stavbe je takmer vždy značný tlak investora na archeológov. Musíme flexibilne reagovať na časové a technické požiadavky. Ide skutočne o záchranný archeologický výskum. Často vzniká mylná predstava, že archeológ si v pokoji hrabká so špachtľou a štetcom. V skutočnosti ide o vysoko manuálne, technicky a časovo náročnú prácu v nehostinných poveternostných podmienkach. V tomto prípade bol výnimočný postoj investora k samotnému spracovaniu archeologických nálezov, ktoré sme objavili, čiže ako my hovoríme „post-ex“. Celá podstata tohto projektu vyústila do myšlienky, čo všetko je možné získať a k akým informáciám sa dopracovať aj pri realizácii záchranného archeologického výskumu. Išlo o skutočne náročnú úlohu časovú, finančnú a personálnu. Dúfam, že sa nám to podarí dotiahnuť v priebehu tohto roka do úspešného konca.

Foto: ARCHEOLOGICKÁ AGENTÚRA

Kelti, hrnčiarska pec Keltská hrnčiarska pec.

Lenže aj do vášho výskumu zrejme výrazne zasiahol koronavírus.

Nuž, bude sa posúvať termín odovzdania rukopisu investorovi. Dôvod je prostý: univerzity a laboratóriá sú zatvorené, takmer všetci vedci sú doma, mnohí na OČR s deťmi. Najhoršie je, že nikto nevie, dokiaľ bude táto situácia trvať. Publikovanie všetkých výsledkov zrozumiteľnou formou si vyžaduje spoluprácu všetkých zainteresovaných. Nemôže chýbať ani jeden. Dúfame, že sa to v zdraví podarí v priebehu tohto roka.

František Žák Matyasowszky (1976)

archeológ

• Archeológiu vyštudoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.
• V roku 2004 až 2011 sa venoval archeológii v írskom Dubline.
• V roku 2012 bol spoluzakladateľom Archeologickej agentúry, v ktorej dnes pôsobí ako generálny riaditeľ a konateľ.
• Je autorom publikácie Antické nápisné pamiatky na území Slovenska, ktorá dodnes slúži ako skriptá pre štúdium archeológie na Slovensku, v Čechách a na Morave.