Trump ako Mečiar? V niečom áno. Ale viac v ňom vidím Orbána

Donald Trump býva zatracovaný, ale veľa Američanov ho stále považuje za idol. Čím ohúril svojich voličov?

Trump vie umne zahrať na tlmené komplexy týchto ľudí. Dokáže im šikovne pofúkať skryté boľačky, nevyliečené traumy. Vie im naliať odvahu, jeho slogan Amerika na prvom mieste pôsobí silno emotívne. Môže to mať ohlas u voličov, ktorí mali pocit, že v minulosti ich hlas nebol vypočutý, alebo sa im zdalo, že sú zastrčení, a že politická korektnosť potláča zdravé pudy. A Trump je politik, ktorý stavia na sentimentoch aj na pudoch.

Vyplýva z toho, že je schopný politický herec?

Tak by som to nepovedal. V prvom rade sa u Trumpa prejavuje silný sklon k narcizmu a príliš nafúknuté ego. Také správanie šéfa Bieleho domu sme v modernej americkej histórii nevideli. Pokiaľ ide o politiku, Trump ju vníma ako obchod. Vidí ju ako biznis v zmysle, že ja som zarobil a ty nie. Trump sa nesústreďuje na to, aby z nejakej veci obe strany vyšli pomerne úspešne. Jeho rovnica je zložená z toho, že ja som vyhral a ty si prehral. Niečo iné u Trumpa neprichádza do úvahy.

Má za sebou niekoľko sexuálnych afér, ktoré prepierali médiá, ale jeho voličmi to neotriaslo. Zmenila sa výrazne hranica tolerancie u Američanov v tomto smere? Veď si len spomeňme, aký rozruch nastal, keď sa Bill Clinton zaplietol s Monikou Lewinskou, keď robila stážistku v Bielom dome.

Súhlasím, že americká spoločnosť sa od čias Clintona zmenila. To však vidíme aj inde vo svete. V USA vždy existovala vrstva pokrytectva daná kresťanskou konzervatívnosťou. Pripomeňme si škandál Eliota Spitzera, guvernéra štátu New York, ktorý bol silný bojovník proti prostitúcii a veľký zástanca tradičnej rodiny. Investigatívni novinári v roku 2008 nachytali tohto republikánskeho politika v drahom hoteli s luxusnou prostitútkou, ktorej platil závratných 5-tisíc dolárov za hodinu. Odhadovalo sa, že na sex minul za rok niekoľko desaťtisíc dolárov. Pre škandál Spitzer stratil funkciu a došlo aj k rozvodu s manželkou.

Ale späť k Trumpovi. Aféry mu neublížili, lebo jeho nasledovníci sú určitým spôsobom druh sekty. Preto používam výraz nasledovníci, nie podporovatelia. Spoločnosť je čoraz viac polarizovaná a oni sa za svojho hrdinu stavajú, nehľadiac na to, čo to stojí. Akúkoľvek kritiku Trumpa vnímajú ako útok na ich lídra. Žiaľ, s podobným zmýšľaním sa stretávame aj na Slovensku a takisto aj v mnohých ďalších demokratických krajinách.

Otázka bez otáznika. Podľa prieskumov Trumpa výrazne podporujú belošskí evangelikáni a, naopak, jeho demokratický vyzývateľ Joe Biden sa môže opierať o priazeň černochov. (Evangelikáni predstavujú konzervatívnu vetvu protestantizmu, ku ktorému sa v USA hlási približne štvrtina obyvateľov, poz. red.)

Trump je hlas ublíženého bieleho muža. Ani nie chudobného, ale zakríknutého, ktorý si myslí, že Amerika sa odkláňa od tradičných hodnôt, že menšiny majú priveľa práv. Dokonca sa im zdá, že dochádza k diskriminácii väčšinového bieleho voliča. Lenže zloženie americkej spoločnosti sa zmenilo. Už nedominuje v jednej osobe kresťanský beloch väčšinou pôvodom s európskymi koreňmi. Spoločnosť je už rôznorodá, rôznofarebná. A čo si myslí heterosexuálny belošský evangelikán, ktorý proporčne stráca vplyv? Cíti sa ukrivdený a v Trumpovi vidí advokáta.

Vybrali si demokrati najvhodnejšieho kandidáta do prezidentských volieb? Má Joe Biden šancu vysťahovať Trumpa z Bieleho domu?

Najprv poviem, že Bernie Sanders, jeden z hlavných uchádzačov o nomináciu Demokratickej strany, by podľa mňa neznamenal dobrý výber. Mnohí ho síce obdivujú, ale považujem ho za protipól Trumpa, a Biden prichádza s niečom iným. Jeho politická ponuka má šancu uspieť. Samozrejme, že nevýhodou je to, že Biden má už 77 rokov, ale v ostatných rokoch sme videli niekoľko prezidentských uchádzačov vo vysokom veku. (Napríklad republikán John McCain mal 72 rokov, keď bol protikandidát demokrata Baracka Obamu v novembri 2008, poz. red.). Bidena považujem za najlepšiu voľbu, ktorá vzišla z demokratických primárok. A zároveň by bol najlepšou voľbou pre transatlantické vzťahy.

Prečo?

Biden je umiernený politik, ktorý má zmysel pre Európu, pričom chápe význam strategickej spolupráce aj pre USA. Dúfajme, že si udrží pevné zdravie v jeho veku počas náročnej predvolebnej kampane, aby bol silným súperom Trumpa.

Biden by zjavne rád videl bývalú prvú dámu USA Michelle Obamovú ako svoju kandidátku na viceprezidentku. Vyslala síce signál, že o politiku nestojí, ale keby teoreticky prikývla, získal by Biden žolíka?

Netrúfnem si to odhadnúť, ale faktom je, že Obamová je stále obľúbená, zostala verejne činná. Mohla by sa stať významným faktorom, no opakujem, že si to nedovolím zodpovedne vyhodnotiť. Môžem len dodať, že Obamová si dokáže získať hlasy progresívnej Ameriky.

Z celoštátnych prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Biden má sľubný náskok pred Trumpom. Má šancu dohnať stratu, respektíve sa preto uchýli k silnejším dávkam populizmu?

Nevylučujem poslednú vec v otázke. Trump je schopný podnecovať vášne, aby sa udržal v Bielom dome. S čím nesúhlasím, lebo politik má tlmiť vášne. Trump je ten, kto nemá problém prehlbovať priepasť čierno-bieleho videnia namiesto toho, aby sa snažil zjednocovať spoločnosť. A jeho strata na Bidena? Všetko je možné.

Čiže Trump by mohol dosiahnuť zvrat?

Teraz by sme potrebovali krištáľovú guľu. Keď som povedal, že všetko je možné, platí to obojstranne. Biden by mohol zvýšiť náskok, ale Trump by ho mohol zmazať. Čo je teraz signifikantné, sú údaje z prieskumov, podľa ktorých prezident vo výkone funkcie má stratu za vyzývateľom, čo sa v americkej predvolebnej kampani vyskytuje málokedy. Väčšinou má výhodu ten, kto kandiduje ako šéf Bieleho domu. Po druhej svetovej vojne sa len zriedkavo stalo, že líder nebol znovuzvolený.

Televíznym debatám prezidentských kandidátov tvárou v tvár sa v USA pripisuje veľký význam. Môže to byť aj teraz napriek tomu, že virtuálny svet internetu je čoraz vplyvnejší?

V posledných voľbách sa sociálne siete ukázali ako významný faktor. Hlavne v súvislosti s dezinformačnou kampaňou. Určite však nemožno podceniť vplyv televíznych debát. Dojem z ich aktérov môže ovplyvniť kľúčové percentá hlasov zvlášť u nerozhodnutých voličov. Usudzujem, že sa to nezmení ani pred týmito voľbami.

O Trumpovi vyšla v júni kniha, ktorú napísal jeho exporadca pre otázky národnej bezpečnosti John Bolton. Opisuje ho ako babráka. Dá sa povedať, že Trump je najmenej rozhľadený prezident USA v oblasti zahraničnej politiky, čo sa správa ako slon v porceláne?

Môžem s tým súhlasiť. Myslím si, že Bolton nepreháňa. Zažil som ho osobne, keď som bol veľvyslanec vo Washingtone. Viem si predstaviť, že je pravda, čo prezradil o Trumpovi. Bolton nie je typ človeka, ktorý si vymýšľa.

Ako vtedy na vás pôsobil?

Nepracovalo sa s ním ľahko. Pôsobil odmerane, bol ťažko prístupný človek. Čo sa však týka jeho knihy, pochybujem, že by nejako zmenila postoj skalných Trumpových voličov. Jadro jeho podpory funguje ako dajaká sekta, ktorá zaslepene verí svojmu lídrovi, a ako som už povedal, všetky útoky proti nemu jeho obdivovatelia považujú za účelové ataky, a preto sa okolo neho ešte viac zomkýnajú.

Bolton má prezývku jastraba; hovorí sa o ňom, že je chladný, ako ste sa zmienili. Môžete to konkretizovať?

Nechcem byť indiskrétny, dušou sa stále cítim ako diplomat. Môžem len zopakovať, že sa s ním ťažko komunikovalo, lebo je veľmi konzervatívny Američan. Bol ťažký partner v rokovaniach, čo znamenalo jeho výhodu.

Nepreháňajú Trumpovi kritici, ak tvrdia, že je hrozbou pre americkú demokraciu? Toto napríklad povedal o ňom svetoznámy spevák Bruce Springsteen.

Mám viacero kamarátov v USA medzi republikánmi i demokratmi, ktorí sú zhrození z Trumpa, a vravia mi o ňom, že poškodzuje imidž Spojených štátov. Považujú ho za veľmi povrchného človeka; za lídra, ktorý zhoršuje postavenie USA vo svete. Hovorilo sa, že George Bush mladší veľa pokazil vo vzťahoch s americkými spojencami, ale ukazuje sa, že Trump nastavil oveľa hlbšie dno. Názor Springsteena je rozšírený vo vzdelanej vrstve Američanov. Cítia potrebu zmeny.

Bol by Trump rizikom v druhom funkčnom období? Mohol by sa správať ako pes odtrhnutý z reťaze, lebo by sa nemusel obzerať okolo seba kvôli tomu, že tretíkrát by už nemohol kandidovať, a tak by nebral ohľad na názory voličov?

Ďalšie štyri roky Trumpa v Bielom dome by nepochybne ešte viac ublížili transatlantickým vzťahom. K Európe sa v podstate správa nepriateľsky. Slovne útočí na Európsku úniu ako na inštitúciu. Zasahoval aj do britského referenda o zotrvanú v EÚ, čo bol bezprecedentný krok v povojnovej histórii. Označenie Trumpa za slona v porceláne, čo sa týka zahraničnej politiky, je ešte mierne vyjadrenie.

Foto: SITA/AP

Donald Trump, Ivanka Trump Káčer si o Trumpovej dcére Ivanke momentálne myslí, že jej chýba talent, aby sa posúvala tak, že by mohla v budúcnosti pomýšľať na funkciu šéfky Bieleho domu.

Trump sa vidí v dcére Ivanke. Možno ju považuje za budúcu prvú ženu v dejinách USA, ktorá sa stane prezidentkou. Mala by šancu?

Najprv o ňom, potom o nej. O Trumpových výrokoch by sa dala vydať zbierka. Hodnotí seba v superlatívoch, aké by človek s normálnym egom nepoužil na svoju adresu; chýba mu štipka sebakritiky. A že Ivanku posúva do rôznych významných rokovaní, je až nepatričné. A či by mala nádej? To ukáže čas. Čo iné teraz povedať? Téma to môže byť až niekedy o desať rokov, možno až o dvadsať. Každý je schopný vyvíjať sa, ale momentálne sa nazdávam, že Ivanke Trumpovej chýba talent, aby sa posúvala tak, že by mohla v budúcnosti pomýšľať na funkciu šéfky Bieleho domu. Môžem sa mýliť, ale toto je môj aktuálny dojem a úsudok.

Nedávno Trump dočasne obmedzil prisťahovalectvo pracovných síl do USA tak, že pribuchol dvere dokonca aj pred špičkovými odborníkmi zo zahraničia. Čo tým sleduje? Udržať si hlavne podporu skalných voličov, alebo aj získať si nových?

V prvom rade je to hra, aby si zachoval podporu verných voličov. Na druhej strane je faktom, že sa rozširuje pocit, aby sa Amerika uzavrela. V zmysle, že USA sú jedinečné a okolitý svet sa k nim správa často nepriateľsky, čo je pocit živený Trumpom. Je v tom pocit výnimočnosti a ukrivdenosti súčasne. Nie je to však celkom nič nové.

Prečo?

Keď som sa ako veľvyslanec snažil dosiahnuť zavedenie bezvízového cestovania pre občanov Slovenska do Spojených štátov, narážal som aj na neochotu. Jednoducho mnohí americkí politici nemali chuť rozširovať bezvízový režim bez ohľadu na to, o akú krajinu išlo. Ak Trump dokáže rozžeraviť emócie, môžu mu prísne pravidlá prisťahovalectva pridať, povedzme, jedno či dve percentá voličov. Takže v tom môžete zbadať aj hru nielen na jemu oddaných Američanov.

Pandémia koronavírusu výrazne zasiahla USA. Trump ju podceňoval, ale neprejavilo sa to na veľkom prepade jeho popularity.

Robil si z koronavírusu žarty, zatajoval informácie, podceňoval riziká. Môže vyznieť prekvapujúco, že mu to neubralo veľa percent voličov. Amerika je však taká, že stoj čo stoj sa v ťažkých časoch zomkne okolo svojho lídra. Je to akýsi vojnový efekt, keď sa zaňho postavia. Pandémia sa však neskončila. Neprekvapilo by ma, naopak, keby mu preto o pár mesiacov klesla podpora; možno v septembri, možno v októbri. Skrátka niekedy vo finiši predvolebnej kampane.

Trump má autoritatívne maniere. Dal by sa dokonca prirovnať k neslávne známemu niekdajšiemu slovenskému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi?

V niečom pripomína Mečiara. Podobnosť je v populizme. Ale skôr by som ho prirovnal k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Ten je však inteligentnejší a vzdelanejší ako Trump. Spája ich však rovnaká túžba po moci. Aj túžba byť uznávaný, obdivovaný, milovaný. Trump baží po Nobelovej cene za mier. Veľmi rád by sa zapísal veľkými písmenami do dejín veľkých Američanov, ale to sa mu nepochybne nepodarí.