Hókusy-pókusy s rodinným striebrom Slovenska. Ako sa za Mečiara privatizovali kúpele...

Prvý pokus o privatizáciu piešťanských kúpeľov sa vraj udial na rokovaní už odstupujúcej Mečiarovej vlády v noci zo 14. na 15. marca 1994. Čiže tri dni po tom, čo Národná rada nevyslovila premiérovi dôveru, v dôsledku čoho padol celý kabinet. Na tom nočnom zasadnutí dosluhujúci ministri priklepli svetoznáme kúpele firme ich vtedajšieho riaditeľa Stanislava Gajdoša. Kto stál za Gajdošom? Mečiar sa v spomienkovej knihe Slovenské tabu, vydanej v roku 2000, vyjadril o tom dosť hmlisto. Vraj malo ísť o privatizáciu „smerom k Soboňovi“.

Pre neskôr narodených treba asi vysvetliť, že Viliam Soboňa bol už vtedy exministrom zdravotníctva (koncom októbra 1993 ho vystriedala Irena Belohorská). Stratu Piešťan však nemusel veľmi ľutovať. Už o rok, v októbri 1995 po návrate Mečiara k moci, sa mu ušiel nezanedbateľný kúsok z privatizačného koláča – Kúpele Sliač a Kováčová.

Foto: KUPELE.PIESTANY.SPA.INFO

Piešťany, kúpele, pohľadnica Piešťanské kúpele na historických pohľadniciach z prelomu 19 a 20. storočia.

Ale nepredbiehajme. Prezident republiky Michal Kováč vymenoval 15. marca 1994 dočasnú poloúradnícku vládu Jozefa Moravčíka, ktorá rozhodnutie svojej predchodkyne zrušila. Slovenské liečebné kúpele (SLK) Piešťany ostávali teda štátnym podnikom, zmenilo sa akurát jeho vedenie. Riaditeľkou sa stala Jarmila Slafkovská, ktorá mala ministrovi zdravotníctva Tiborovi Šagátovi predložiť nový privatizačný projekt. O tom sa rozhodlo v máji 1994. A čo bolo ďalej?

Privatizácia ako remeň

V tom pamätnom lete priniesla Pravda aspoň tucet článkov o chystanej privatizácii „piešťanského bahna“. Nešlo predsa o hocaké bahno, ale o rodinné striebro mladej samostatnej republiky. Čitatelia preto javili o tému značný záujem.

V bývalom Československu patrili Piešťany medzi tri najvychytenejšie kúpeľné mestá spoločného štátu (s Karlovými Varmi a Mariánskymi Lázňami). Dodnes figurujú – podľa cestovateľského portálu Lonely Planet – v rebríčku TOP 20 kúpeľov v Európe.

Navštevovali sme vtedy Piešťany často a mali sme možnosť nazrieť aj do zákulisia chystanej privatizácie. Vieme, že v hre bolo niekoľko jej koncepcií. Jedna počítala s tým, že by sa privatizovali nie celé kúpele naraz a v celku, ale kúpeľné domy jednotlivo a postupne. Príkladom mali byť Karlove Vary, kde už v roku 1991 sprivatizovali pomocou dražby kúpeľné domy Vyšehrad, Brno a Čajkovskij. Stalo sa tak v rámci ešte tzv. malej privatizácie, keď išli do aukcie a menili majiteľa najmä rôzne maloobchodné prevádzky, ale napríklad aj niektoré pivovary.

Foto: KUPELE.PIESTANY.SPA.INFO

piešťany, kúpele, pohľadnica, Piešťanské kúpele na historických pohľadniciach z prelomu 19 a 20. storočia.

Na Slovensku sa počas malej privatizácie nevydražil jediný kúpeľný dom. Ba čo viac, na rozdiel od Česka sa tu kúpele neprivatizovali ani pomocou kupónových knižiek. Experti blízki vláde uprednostňovali odovzdanie kúpeľných podnikov zamestnaneckým akciovkám. Alebo priamy predaj vybraným uchádzačom.

Predpokladalo sa, že 51 percent akcií každej spoločnosti sa predá vo verejnej súťaži, okolo 10 percent pripadne bezodplatne príslušnej obci či mestu, a podiel Fondu národného majetku (FNM) dosiahne maximálne 34 percent.

S použitím tohto vzorca mala zrejme prebiehať transformácia vlastníctva aj na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch. Ale už v auguste 1994 uzavrelo vedenie štátneho podniku mandátnu zmluvu, ktorou previedlo všetku jeho zahraničnú obchodnú (čiže najvýnosnejšiu) činnosť na spoločnosť Vadium Group. Pod zmluvou sú podpisy Slafkovskej za SLK a Karola Martinku za Vadium.

Kto bol Martinka a čo to bolo za spoločnosť? Len postupne vychádzalo na povrch, že Slafkovská a Martinka sa poznali ešte z práce v podniku zahraničného obchodu Technopol Bratislava. Martinka viedol jeden čas jeho viedenskú afiliáciu. A tak nebola zrejme náhoda, že práve Vadium onedlho ovládlo Spoločnosť zamestnancov piešťanských kúpeľov (SZPK), ktorú vytvoril ich manažment.

Koncom septembra 1994 sa konali predčasné parlamentné voľby. Zvíťazilo v nich Mečiarovo hnutie HZDS, malo však problémy so zostavením koalície. Až na konci roka dokázalo pozliepať vládu so Slotovými národniarmi a Ľuptákovým Združením robotníkov Slovenska (ZRS).

O päť rokov neskôr bude Mečiar spomínať, že „privatizácia piešťanských kúpeľov sa uskutočnila na základe dohody Jána Ľuptáka a riaditeľky kúpeľov pani Slafkovskej“ ešte pred vytvorením jeho tretej vlády. Čiže ešte za moravčíkovcov a predovšetkým za ministra Šagáta. Ľupták prezývaný v národe Kelňa (lebo predtým pracoval ako radový zamestnanec v pozemných stavbách) údajne riaditeľke Slafkovskej sľúbil, že vlastníkom kúpeľov bude akciová spoločnosť ich zamestnancov (kontrolovaná Vadium Group a Martinkom).

Foto: ENSANAHOTELS.COM

Thermia, Piešťany Kúpeľný dom Thermia Palace po rekonštrukcii dostal modernejší vzhľad.

Tak aspoň tvrdil Mečiar, čo znelo viac ako neuveriteľne. Ľupták vtedy nemohol predsa s istotou vedieť, že jeho ZRS bude vo vláde a že bude mať svojho človeka na čele Fondu národného majetku. A Martinkovci mali oveľa bližšie k Mečiarovi ako k Ľuptákovi. Len vďaka tomu sa Martinka stal po privatizácii kúpeľov ich šéfom a jeho manželka Božena poradkyňou trojnásobného premiéra. Dokonca – ako sa vyjadril sám Mečiar – poradkyňou „pre všetky oblasti“.

Čítajte viac Neznáma sexuálna revolúcia: Preč s ostychom! Volali nahí komsomolci na Červenom námestí

Štátu ostal Diamant

V rokoch 1995 – 1996 u nás takýmto alebo podobným spôsobom sprivatizovali viaceré z 20 kúpeľných podnikov – všetky významnejšie na Slovensku. Na pováženie je nielen spôsob a rýchlosť tejto privatizácie, ale natíska sa otázka, či bolo treba takmer celé slovenské kúpeľníctvo zveriť do rúk súkromníkom.

Veď v takom Nemecku alebo vo Francúzsku sú mnohé liečebné kúpele majetkom obcí alebo obce sa o ne delia s poisťovňami (u nás majú len drobné podiely). V ďalších má významné zastúpenie štát. Napokon, aj v susednom Česku sa po nevydarenom štarte privatizácie kúpeľov poučili a podnes patria štátu známe Jánske lázne i horské kúpele Karlova Studánka. Stopercentným vlastníkom kúpeľov v Třeboni je zase mesto.

Stojí za zmienku, že v prvej, predmníchovskej ČSR bolo šesť slovenských kúpeľných podnikov vo vlastníctve štátu. Išlo o kúpele v Ľubochni, na Štrbskom Plese, v Tatranskej Lomnici, v Červenom kláštore – Smerdžonke (po vojne zanikla, od roku 2012 znovu otvorená), na Sliači a v Herľanoch (blízko svetoznámeho gejzíru). Z českých kúpeľov patrili do tejto kategórie iba Mariánske Lázne a kúpele Jáchymov.

Foto: PULIB.SK

sobrance, kúpele Zaniknuté kúpele v Sobranciach, koniec 19. storočia.

Na Slovensku zostalo v rukách silových ministerstiev niekoľko liečebných domov v Tatrách, Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach. Štát si ponechal aj kúpeľný dom Diamant v Dudinciach (druhú polovicu týchto kúpeľov sprivatizovali). Mečiarovi to poradil krátko pred svojím odchodom do dôchodku vtedajší šéf kúpeľných inšpektorov Peter Krahulec.

„Pán premiér, pýtam sa, ak pôjde do privatizácie úplne všetko, kam budete vodiť štátne návštevy?“ spomínal po rokoch v našom rozhovore inžinier Krahulec. „Našťastie, asi ma vypočul, lebo aspoň Diamant zostal štátu.“ Pravda, Mečiar potom vodil zahraničné návštevy predovšetkým do Martinkom sprivatizovaných Piešťanských kúpeľov. Zatiaľ čo Diamant využíval premiérov rival, prezident Michal Kováč.

Netransparentné odštátňovanie kúpeľných podnikov viedlo vo viacerých prípadoch k nekonečným súdnym sporom. Kúpele sa za tretej Mečiarovej vlády predávali zväčša vopred určeným záujemcom a spravidla z okruhu ľudí blízkych vládnej koalícii. Navonok ich predával fond, jeho výkonný výbor ovládaný zástupcami HZDS. Ale ešte predtým, ak išlo o významnejší podnik, rozhodla o tom koaličná rada. Po zmene vlád sa menili pôvodní majitelia privatizéri, niekedy aj opakovane. U niektorých kúpeľov nezistíte, komu všetkému patrili a komu dnes vlastne patria. Príznačný je v tomto ohľade príbeh Kúpeľov Sliač a Kováčová, ktoré sa reprivatizovali v priebehu 20 rokov niekoľkokrát.

Nevyšiel ani druhý pokus o odštátnenie piešťanských kúpeľov. FNM odkúpil za prvej vlády Mikuláša Dzurindu akcie od privatizéra Martinku a v roku 2002 nasledovala reprivatizácia. Spočiatku sa zdalo, že kúpele s unikátnym liečivým bahnom získali do svojho portfólia Mariánske Lázne. Až neskôr vyšlo najavo, že sú súčasťou hotelového impéria Danubius Hotels Groups, podobne ako Smrdáky a, mimochodom, aj Mariánske Lázne.

Bližší pohľad odhalil, že tento Danubius patrí britskému šľachticovi židovského pôvodu sirovi Bernardovi Schreierovi. Do šľachtického stavu ho povýšila v roku 2000 kráľovná Alžbeta II za „služby pre rozvoj obchodu medzi Veľkou Britániou a Maďarskom“, Schreier mal vtedy už 82 rokov.

Čítajte viac Panenská zem juhu Slovenska: Rímske nálezy v Patinciach môžu byť objavom roka

Chvála Ľudovíta Wintera

Po takmer troch storočiach sa tým uzavrel jeden historický kruh. Na začiatku totiž piešťanské kúpele patrili šľachtickému rodu Erdödyovcov. Celé Piešťany im daroval uhorský kráľ Karol VI. ešte v roku 1720. Dá sa dokonca povedať, že väčšina kúpeľov, vrátane hornouhorských patrila v tých časoch šľachte, čo dokazujú aj výskumy slovenského historika kúpeľníctva Jána Mulíka.

Podľa jeho zistení boli v polovici 18. storočia najlepšie vybavené a zariadené (a to v celom Uhorsku!) nie kúpele v Piešťanoch, ale v Turčianskych Tepliciach. Tie však vtedy už 200 rokov nepatrili šľachticovi, ale mestu Kremnica. Dnes ich vlastní súkromná spoločnosť, ale za štvrťstoročie od privatizácie sa tam vymenilo niekoľko majiteľov.

Vráťme sa späť do Piešťan. Erdödyovci urobili na sklonku 19. storočia jeden skvelý ťah, keď kúpele prenajali podnikateľskej rodine Winterovcov z Ipeľských Šiah. Alexander Winter síce začal so zveľaďovaním tohto majetku, ale už bol starý s podlomeným zdravím a zadlžený po uši. Preto správu kúpeľov zveril prostrednému, iba 20-ročnému synovi Ľudovítovi, ktorý v tom čase študoval na viedenskej technike.

Foto: KUPELECKS.SK

Červený kláštor, Smerdžonka Prírodné liečebné kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka sú prvým a zatiaľ jediným príkladom obnovy zaniknutých kúpeľov na Slovensku po roku 1990.

Práve tomuto mladému mužovi môžeme vďačiť za to, že z piešťanských kúpeľov sa stalo rodinné striebro Slovenska alebo vlajková loď jeho kúpeľníctva. Už do prvej svetovej vojny tam vyrástla väčšina znamenitých kúpeľných domov, vrátane Thermia Palace. S jeho stavbou sa začalo v septembri 1910 a napriek mnohým ťažkostiam päťpodlažnú budovu dokončili už v apríli 1912.

Po vzniku Československa jedným z prvých zákonov nového štátu bolo zrušenie šľachtických titulov. O rok neskôr prišla šľachta čiastočne o svoje pozemky, vrátane kúpeľov a liečivých žriediel. Winterovi sa však ešte viac rozviazali ruky a kúpele pod jeho vedením zažívali svoj zlatý vek. Práve vtedy tam postavili napríklad aj Kolonádový most.

A akej vďaky sa dočkal tento veľký mág kúpeľníctva? Na začiatku Slovenského štátu boli pokusy piešťanské kúpele arizovať, potom sa ich chcel zmocniť nemecký kapitál. Nakoniec sa zoštátnili a proti bývalým majiteľom spustil ľudácky režim perzekúcie.

Winter skončil pre svoj židovský pôvod v koncentračných táboroch, najprv v seredskom, neskôr terezínskom. A to aj napriek prezidentskej výnimke! Vojnu síce prežil, ale kúpele boli preňho navždy stratené.

Foto: ZPIESTAN.SK

kolonádový most, pieštany, kúpele Kolonádový most so symbolom piešťanských kúpeľov.

Po roku 1948 vymerali Winterovi, tomuto bývalému kapitalistovi, už ako 89-ročnému starcovi dôchodok 250 korún, hoci bol invalid, a invalidné minimum bolo podľa zákona 400 korún. Dôchodkový úrad „chybu“ uznal a napravil až po opakovaných sťažnostiach o štyri roky!

„Toto je prvá a jediná rehabilitácia, ktorej som sa dožil. Dožijem sa ešte ďalšej?“ pýtal sa na sklonku života v roku 1968. Dnes už vieme, že sa nedožil.

Rekreanti namiesto pacientov

A čo sa dialo so slovenskými kúpeľmi v bývalom režime? Najprv ich všetky znárodnili. Časť z nich sa dostala pod správu odborov a teda slúžili najmä odborárskej rekreácii. Týkalo sa to napríklad Rajeckých Teplíc alebo Vyšných Ružbách.

Neprešlo však ani desať rokov a všetky kúpele v bývalom Československu bolo treba združiť pod zdravotnícku správu. Dôvod? Ako uviedol v Národnom zhromaždení poslanec MUDr. Karel Kácl, „v mnohých prípadoch zaberajú kúpeľné miesta skutočným nemocným rôzni rekreanti, ktorí tam nemajú čo robiť“.

Začali sa rozlišovať kúpele medzinárodného, celoštátneho a miestneho významu. Všetky boli síce štátne, ale koľké z nich sa mohli dočkať výraznejšej podpory zo strany štátu: tretina, polovica?

Investície smerovali najmä do miest, ktoré od roku 1955 dostali štatút kúpeľného mesta. Piešťanom vďaka tomu pribudlo za 20 rokov 1 200 lôžok (pred vojnou mali okolo 3 000), vyrástol Interhotel Magnólia, postavený bol komplex kúpeľných budov Balnea atď.

Foto: ZPIESTAN.SK

pieštany, kolonádový most Kolonádový most so symbolom piešťanských kúpeľov.

Na druhej strane zanikli alebo chátrali také kúpeľné podniky, ako boli Gánovce (dnes je na ich mieste akvapark), Išľa, Byšta a iné.

Jedinými kúpeľmi, ktoré vznikli za socializmu takpovediac na zelenej lúke, bola Nimnica. Ale takmer v každom významnejšom kúpeľnom podniku sa rozbehla výstavba nových pavilónov a príslušnej infraštruktúry.

O 90. rokoch minulého storočia sme si už čosi povedali. Jeden z bývalých manažérov piešťanských kúpeľov, ktorý nechce byť menovaný, charakterizoval „deväťdesiatky“ slovami: „Naše kúpele vtedy uviazli v bahne, v morálnom bahne.“

Ako sa z neho dostávali?

Čítajte viac Zabudnuté slovo - odpočivné. Ako sa žilo, keď penzia nebola bežná vec?

Kúpeľná liečba šokom

Podnik na Kúpeľnom ostrove zažil po tom, čo ho kúpil sir Schreier, doslova šokovú terapiu. Nový manažment znížil stav zamestnancov počas piatich rokov z takmer 2 200 na 1 400!

Uskutočnila sa síce dlho odkladaná rekonštrukcia Thermia Palace, ale bývalá perla kúpeľov Grand hotel Royal (za socializmu premenovaný na Slovan) naďalej chátra a je dávno mimo prevádzky.

Kedysi vychýrené sliačske kúpele sa po privatizácii exministrom zdravotníctva v roku 1995 dostali do úpadku a chaosu, z ktorého nevyšli podnes.

Privatizácia naštartovala rozvoj kúpeľných podnikov v Trenčianskych Tepliciach, Rajeckých Tepliciach, Bardejove a niektorých ďalších. Pravda, pre menej solventných domácich návštevníkov už nie sú také dostupné ako v minulosti.

Na druhej strane už po roku 2000 sa odmlčali kúpele Korytnica so znamenitou železitou vodou. Pred privatizáciou ich nazývali „slovenskými Karlovými Varmi“, dnes sú v ruinách. Čo keby sa ich oživenia (revitalizácie) ujalo novozriadené Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR? Veď rozvoj kúpeľníctva uvádza medzi svojimi šiestimi prioritami…

V prvej dekáde tohto storočia prakticky zanikla kúpeľná liečba v unikátnych – aj v rámci Európy – vysokohorských klimatických kúpeľoch na Štrbskom plese. Ovládla ich finančná skupina J&T s tým, že klasickú liečbu v nich zachová. Ale už v roku 2008 jeden z jej zástupcov verejne vyhlásil, že systém tejto liečby, ktorý hradí zdravotná poisťovňa, je „prežitý a dlhodobo neudržateľný“.

Foto: SLOVCANDER.SK

Kúpele Korytnica Kúpele Korytnica po vystriedaní niekoľkých majiteľov sú v dezolátnom stave.

Naplnil sa dávnejší predpoklad, že noví majitelia liečebných kúpeľov budú preferovať komerčnú činnosť. Napokon, čo možno očakávať od súkromného podnikateľa, ak nie úsilie o vyšší zisk? V piešťanských kúpeľoch preto pribudlo golfové ihrisko, soľná jaskyňa, nový vodný a saunový svet.

Takmer všetky slovenské kúpele sa dnes výrazne orientujú na wellness a rôzne rekreačné pobyty. Podľa odborníkov za to môžu aj zdravotné poisťovne, ktoré postupne obmedzujú výdavky na kúpeľnú liečbu a neberú do úvahy rastúce reálne náklady. Kúpeľné podniky sú vraj preto nútené hľadať nových klientov medzi samoplatcami a zahraničnými návštevníkmi.

Potom však vzniká logická otázka, či sú slovenské kúpele ešte rodinným striebrom Slovenska alebo len určitých rodín…