Zmienené „nič“ je síce zaujímavé, ale význam nadobudne, až keď sa začneme pýtať ďalej a inak. Je citeľné práve preto, že pri iných svojich „víťazstvách nad kontrarevolúciou“ využíval komunistický režim celú škálu nástrojov, od učebníc po každoročné rituály, ktorými ich zakotvoval v detskej pamäti, no táto udalosť sa v propagande pre deti nevyužívala. Pritom vraj išlo o zabránenie „tisíckam obetí“, keď „nepriateľ dočasne získal prevahu“ v samotnom ÚV KSČ a chystal sa „rozpútať občiansku vojnu“.
Na školských besedách členovia Ľudových milícií rozprávali len o februári 1948, sovietski vojaci sa hrdili vyznamenaniami za oslobodenie z roku 1945, domáci starí komunisti spomínali na štrajky, ilegalitu, na Republiku rád, ba aj na účasť v ruskej občianskej vojne. V roku 1971 sa pionierska súťaž k 50. výročiu vzniku KSČ končila otázkami o budovaní družstiev. Veľká bola i zmena v porovnaní s obdobím okolo augusta 1968, keď redakcie viacerých periodík vysvetľovali deťom pojmy ako „normalizácia“ či „emigrácia" a aktívne sa venovali budovaniu dubčekovského kultu, vrátane článkov o jeho detstve a zvláštnej rubriky, kam mu pionierka Vlasta z Borinky „posielala pusinku“ a malackí pionieri sa chválili školským časopisom Dubčekova iskra.
Pre rok 1968 normalizační propagandisti nevytvorili obraz „vlastného“ martýra ani si nevybrali „svoj“ ikonický záber na plagát k výročiu. Nevznikol pomník, kam by pionierska delegácia mohla položiť vojskám Varšavskej zmluvy veniec vďaky, nebolo besied s „priamymi účastníkmi“, zájazdy sovietskych turistov nevodili na pietne miesta, kde sa na akciách zúčastnili ich príbuzní. Ani do čítaniek nepribudol ďalší príbeh typického kladného detského hrdinu, cez ktorého by sa dorast mohol symbolicky podieľať na víťazstve „dospelých“. Pritom v iných podobných prelomových momentoch vždy robil starším súdruhom nenápadnú spojku, vylepoval letáky alebo nosil obedár. No akýkoľvek konkrétny obraz spojený s rokom 1968 mal byť z detskej pamäti vystrihnutý a deti vystrihnuté z neho.
Aj „didaktické“ úlohy v doplnenej školskej verzii Poučenia z krízového vývoja sa obmedzovali na pokyny ako „nájdi v texte“ a „vypíš“; žiadne „opýtaj sa starších“ či nebodaj „spomeň si“. Výskumný záver je zatiaľ len pracovný: zdá sa, že vyrobiť „hrdinský skutok“ zo zločinu býva ľahšie, ako vyrábať víťazstvo zo zbabelosti a pokrytectva. O roku 1968 teda normalizačný režim uprednostnil pred deťmi mlčanie.