„Čožéé?“ Skoro sme havarovali. „Pamäť je uspôsobená naučiť sa aj podvedome rozpoznať nebezpečenstvo. Hlavne na základe zlej skúsenosti. Aj tvoj pes sa už na rohu ulice k veterinárovi pätí. Upozorňuje ho zlá skúsenosť. Zlá skúsenosť je z hľadiska života užitočnejšia ako dobrá.“
V praveku našej nadácie sme prijali do správnej rady bohatého podnikateľa v naivnej viere, že kontakt s potrebnými a s konkrétnou právnou pomocou z neho spraví filantropa. Veď mi v debate povedal: „Aj ja chcem konať dobro ako ty.“ Po polroku som ho požiadala, aby vykonal dobro malým príspevkom z jeho veľkých ziskov. Vypýtal si ceruzku a papier a grafmi mi dokázal, že sa mu to nevyplatí. „Teraz viem,“ povedal spokojne, „že sa mi oplatí založiť vlastnú nadáciu. Budem udeľovať študijné cestovné štipendiá a nemusím sa skrývať s úplatkami". „A to je to dobro?“ „Samozrejme, ušetrím aj zarobím,“ povedal, „a k tomu plesy, akcie. Super reklama. S tebou by som tratil. Aj na imidži. Inak… zisťujem, že najvýhodnejšie sú onkologické detičky.“
Táto dávna hnusná skúsenosť ma hnala do boja proti alokácii 2 percent z daní fyzických a právnických osôb na verejnoprospešnú činnosť mimovládnych organizácií. Bolo jasné, že veľké firmy a korporácie si prirodzene založia vlastné nadácie, kde im prítok 2 percent z ich daní vytvorí riadne rybníky s tučnými kaprami. Bolo jasné, že malí s maličkými dvoma percentami od spriatelených fyzických osôb utrú hubu. Bolo jasné, že veľké firemné nadácie nepodporia aktívnu advokáciu a ochranu ľudských práv, lebo by sa dostali do rozporu so štátom. Za dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv totiž zodpovedá štát, a teda každá vláda. Konflikt s vládou veľké firmy a korporácie neriskujú. Naopak.
Nemorálne nastavená alokácia 2 percent z daní sa mala skončiť tento rok. Dúfala som, že získané peniaze z rozpočtu budú k dispozícii na vymožiteľnosť a ochranu práv občanov. Tak robiť je totiž štát zaviazaný a iste aj takéto istoty mala táto vláda na mysli. Ale stará hnusná skúsenosť kdesi vo mne vrčala. Oprávnene. Správcovia firemných bohatých nadácií vydali nedávno víťazný pokrik po lobovacom pseudoboji: „Dobrá správa! Minister financií predlžuje 2 percentá!“ Bodaj by nie.
Ale keby tak minister financií v duete s podpredsedom vlády Miroslavom Lajčákom a garantom istôt Robertom Ficom povedali: „Okej, ak jedno percento povinne dáte na vymožiteľnosť ľudských práv pre občanov, ktorí sú na tom zle, môžete ostatok použiť podľa svojho určenia,“ možno by aspoň jedna hnusná skúsenosť prestala ceriť zuby. Naivné? Ale naivita neznamená len detskosť. Znamená aj jednoduchosť a filantropia znamená aj pomoc sociálne slabým.