Pri vytláčaní zubnej pasty chytám svoje rýchle myšlienky. Silvester ma zasa prekvapil. Akoby ten predošlý rok odišiel iba predvčerom. Je naozaj preč? A aký vlastne bol? So všetkými hrôzostrašnými predpoveďami o konci, apokalypse a zániku sveta. Nakoniec z toho nebolo nič. Znova sme sa všetci len ponáhľali, stíhali termín uzávierok, vyrovnávali splátky hypoték. Prečo mám už dlhšiu dobu pocit, že mi ktosi prerobil život na prekážkovú dráhu?
Všetci hľadáme vinníka niekde inde. Záchvaty paranoje nazývame konšpiráciami. Podozrievame, tárame a naše deti učíme nikomu neveriť. Zabudli sme potichu premýšľať a nedotknutú krajinu s pomarančovníkom vo svojom vnútri sme zahádzali odpadom z nesplnených snov. Ostali iba prázdne obaly. Výkup našich predsavzatí skrachoval. Lesy premieňame na parkoviská a kvôli kariére predáme aj vlastnú mater. Peniaze nám už dávno nesmrdia.
Máme nadbytok a cítime hlad, môžeme byť slobodní a správame sa ako otroci. Zdokonaľujeme sa v nenávisti voči slabším. Tlieskame šialencovi a opovrhujeme múdrym. Chceme sa mať vždy a za akúkoľvek cenu dobre. Pletieme na seba bič aj napriek tomu, že dobre vieme, ako ním za chvíľu schytáme po chrbte…
Moje myšlienky preruší pískajúci čajník. Odložím zubnú kefku, vypijem kávu a odchádzam na nákup. Blíži sa Nový rok, pár dní a začnú sa bujaré oslavy. Mlčky sa dívam na preplnený supermarket. Kdesi v diaľke rachotia petardy. Vydesia strakatého psa priviazaného o držiak na bicykle. Akýsi pán tlačí plný nákupný košík. Nadáva a rozčuľuje sa na ľudí, na salámu, priviazaných psov aj na fľaše vodky. Hľadám v ňom čistú, nedotknutú krajinu. Pohľad na svet vraj musím najprv zmeniť v sebe. Predstavujem si, ako v ňom kvitnú pomarančové kvety. Fľaše vodky cinkajú, voňavé kvety padajú na zem. Nadránom ich zametú zametacie stroje…
Neviem, prečo mám na konci starého roka pocit, že ten nový nikdy nepríde. Vždy si dávame nové predsavzatia, tak prečo opakujeme staré chyby? Budeme citlivejší? Tolerantnejší? Prestaneme ničiť a začneme tvoriť? Vezmeme svoje životy do vlastných rúk? Vždy existuje šanca, že začneme ráno, tri dni pred koncom roka, konečne žiť inak.