Na zaradenie je k dispozícií viac ako šesťdesiat kategórií (teória čísel, teória kategórií, algebraická topológia atď.), každá opäť s desiatkami podkategórií. (Keby to niekoho zaujímalo, najčastejšie píšem o prácach so zaradením 68Q85.)
Keď sme sa nedávno s kolegom (inak autorom skvelých učebníc pre stredné školy) rozprávali o vyučovaní matematiky, tak zo žartu nadhodil, že nikto neučí matematiku tak, že by žiakom predviedol celého tohto „pavúka“ jej delenia. No ako ľahko by sa to aj skúšalo! Pre matematika je to vtip, ale keď sa to tak vezme, veľa iných vecí sa učí presne takto, hoci rozkategorizovanie samo osebe nemusí priniesť veľké poznanie alebo je prínos neadekvátny vynaloženej námahe.
Našťastie, takto sa matematika neučí. To však ešte neznamená, že sa učí dobre. A v tomto svetle nemôžem súhlasiť s nedávnou výzvou niektorých učiteľov, v ktorej, okrem iného, vcelku rozumné požiadavky vystupujú proti povinnej maturite z matematiky, „nakoľko nie každý má na ňu talent a nie každý bude využívať zložitejšie matematické operácie v ďalšom štúdiu, prípadne v praxi“. Nuž, sú aj iné veci, na ktoré nie každý má talent a o maturite z nich sa nepochybuje. Napríklad cudzí jazyk, alebo i ten rodný. Stačí mať už len slabú formu dyslexie a diktát je neprekonateľný problém (viem, o čom píšem). Pritom je známe, koľko slávnych dyslektikov sa skvelo uplatnilo a zásadným spôsobom ovplyvnilo (pozitívne) náš svet.
Rovnako môže niekto pochybovať o historicky danom mimoriadnom postavení literatúry v osnovách voči iným sféram umenia (architektúra, urbanizmus, film, hudba a pod.), ktorých poznanie nemusí byť pre súčasníka, mierne povedané, o nič menej dôležité (a atraktívne). Ja zas vidím, že študentom ide lepšie vety rozoberať, ako skladať, čo mi pripadá potrebnejšia zručnosť. Skrátka, pochybovať sa dá, či ostatné povinné maturitné predmety sú také, že ich každý bude využívať v ďalšom štúdiu alebo praxi. Maturita má byť o istom všeobecnom vzdelaní, o istom kultúrnom základe, do ktorého matematika určite patrí. Na druhej strane si však nemyslím, že v tej podobe, ako sa učí na našich školách. Sám by som sa prihováral za to, aby sa učilo radšej menej, ale s dôrazom na pochopenie, a najmä schopnosť vedieť využiť matematické vzdelanie pri riešení „nematematických“ úloh, teda tých, ktoré nie sú formulované rečou matematiky.
Obmedzenie rozsahu učiva je problémom pre niektoré odbory vysokoškolského štúdia, ale to sa dá pri dobrom základe zo strednej školy dohnať ľahšie, ako keď úplne chýbajú základy matematického myslenia. Povinná maturita z matematiky môže priniesť školám aj študentov, ktorí by inak roky drali zbytočne školské lavice, aby nakoniec pochopili, že odborníka z ich študijného odboru skutočne nikto nepotrebuje. A tieto benefity sú v záujme nás všetkých.