Podstata však zostáva rovnaká. Zlé sociálne zaobchádzanie alebo vykorisťovanie jednej kategórie, skupiny (tímu) ľudí alebo jednotlivcov v našej krajine zažívajú na vlastnej koži napríklad bezdomovci, Rómovia, telesne postihnutí, osoby s inou sexuálnou orientáciou a inak sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva.
Základným cieľom metódy Divadla utláčaných je humanizovať ľudstvo. Je založené na princípe, že ľudské vzťahy (napríklad medzi mužmi a ženami, národnosťami, v rodine, v politike, medzi národmi) by mali mať charakter dialógu. Znamená to, že každý človek by mal mať možnosť voľnej interakcie s inými, rovnocenne sa zúčastňovať na verejnom živote, rešpektovať a byť rešpektovaný.
Realita je však taká, že každý dialóg má tendenciu stať sa monológom a tak vlastne vytvára vzťah utláčateľ – utláčaný. Preto je hlavnou úlohou tohto divadla obnoviť dialóg medzi ľuďmi.
Využíva na to divadelný jazyk, systém cvičení, hier a techník založený na esenciálnom divadle, ktoré pomáha ľuďom rozvíjať to, čo už v sebe majú. Vychádza z názoru, že každá ľudská bytosť je schopná hrať roly. Aby sme prežili, musíme vytvárať rôzne akcie a pozorovať, aký majú vplyv na okolie.
Divadlo utláčaných obnovuje jazyk, ktorý už ovládame – učíme sa žiť v spoločnosti tým, že hráme divadlo. Učíme sa, ako cítiť – pocitom, ako premýšľať – myslením a ako sa správať – hraním. Divadlo utláčaných je vlastne skúšanie reálneho života. Každému poskytne estetické prostriedky na analýzu svojej minulosti, súčasnosti a pomôže mu „vymyslieť“ svoju budúcnosť.
Pokúša sa aktivovať ľudí/divákov, aby sa stali protagonistami a zahrali témy z vlastných životov. Nie je to ideológia ani dogma, vnímam ho ako divadlo o utláčaných, s utláčanými a pre utláčaných, ktoré rešpektuje všetky kultúry.
Keď som sa prvýkrát stretla s týmto typom divadla na workshope, bola som nadšená. Zaujala ma najmä jedna z jeho techník – Divadlo fórum, v ktorej majú diváci možnosť dej na javisku zastaviť, vstúpiť doň a improvizovať svoj návrh riešenia konkrétneho problému.
Dokážeme tak preskúmať minulosť, prítomnosť aj vyskúšať si akciu v budúcnosti. Na skúškach Divadla bez domova som zistila, že nám to prináša nielen množstvo originálnych riešení, ale medzi divákmi a hercami vzniká akási emočná spoluúčasť, čo na mňa pôsobí veľmi terapeuticky.
Vlastne je to taký náš malý divadelný experiment, ktorý si ako komunitné divadlo môžeme vyskúšať. Uvidíme, ako to dopadne. A naozaj sa teším, keď si na premiére vymenia roly športovec s telesne postihnutou herečkou, alebo človek žijúci na ulici a úspešný manažér.