Možno to nakoniec nebude turnaj turnajov v tom zmysle, aký by tomuto podujatiu rada pripísala brazílska prezidentka, v každom prípade je však už teraz zrejmé, že v nasledujúcich dňoch a týždňoch budú v mediálnom svete dominovať udalosti spojené s futbalom. A práve tieto majstrovstvá už pred svojím začiatkom zreteľne ukázali, čo všetko v súčasnosti šport so sebou prináša, keď sa jeho predstavenie odohráva na úrovni majstrovstiev sveta.
Pravdaže, mali by tu byť najlepší hráči, najlepší tréneri, najlepšie tímy predvádzajúce v národných farbách vrcholné profesionálne výkony. Opäť sa však presviedčame, že spojenie profesionalizmu s požiadavkami reprezentácie sa dnes stalo potenciálnym zdrojom problémov. Najväčšie a najbohatšie profesionálne kluby svojich hráčov vlastnia a za obrovské sumy, ktoré do nich investovali, očakávajú primerané výkony predovšetkým v tých súťažiach, kde ide o postavenie a hodnotu klubu. Niet divu, že viaceré hviezdy sú po skončení dlhej sezóny zranené, nedoliečené alebo unavené. Fanúšikom ostáva len veriť, že vo chvíli, keď si oblečú národný dres, ako dobrí herci na všetky bolesti zabudnú a stanú sa z nich odhodlaní bojovníci za vlasť.
Niečo podobné sa dá povedať aj o krajine, kde sa majstrovstvá odohrávajú. Už dlhšiu dobu sa tu v sociálnych a politických zápasoch stretávajú sily, ktorých predstaviteľov predchádzajúce zrážky značne poznamenali a teraz, unavení a zranení, si od majstrovstiev sľubujú posilnenie svojho postavenia. Na jednej strane stoja sociálni aktivisti, ktorí od minulého roku organizujú protesty, aby upozornili, že obrovské investície do štadiónov by sa dali účelnejšie použiť na zmiernenie nedostatkov vo verejných službách, v zdravotníctve a školstve. Toto protestné hnutie sa na svojom militantnom krídle medzičasom zradikalizovalo, čo vyústilo do prejavov násilia, ktoré už široká verejnosť prestala schvaľovať. Sociálni aktivisti dúfajú, že Brazília na majstrovstvách neuspeje: predpokladajú, že športový neúspech oslabí vládu a ich hnutiu vráti masovú podporu.
Na druhej strane stojí blok reprezentovaný prezidentkou, ktorá organizáciu majstrovstiev sveta zdedila po svojom populárnom predchodcovi a neostalo jej iné, ako vložiť do príprav obrovské investície s nádejou, že to bude turnaj turnajov a jeho brazílske víťazstvo prinesie upokojenie sociálnej situácie. Aj strana prezidentky vstupuje do majstrovstiev sveta unavená a zranená, sľubuje si však, že gradácia súťaže korunovaná kýženým brazílskym triumfom umlčí sociálnych aktivistov a že vo všeobecnom nadšení upadnú do zabudnutia odhalenia prípadov korupcie a organizačnej neschopnosti pri príprave majstrovstiev.
Nech už tieto majstrovská dopadnú akokoľvek, už teraz, na samom začiatku, ukazujú, ako sa so športovým úspechom politicky kalkuluje. S očakávaním nezabudnuteľných zážitkov sa viaže predpoklad, že ľudia zabudnú na problémy každodenného života a korupcia bude môcť aj naďalej sláviť svoje tiché víťazstvá.