V ideálnom preto, lebo len málokomu sa podarí, aby aj druhá polovica jeho života trvala päťdesiat rokov. Pre väčšinu z nás je to len neistá nádej.
Jestvuje však vynález, čo vie premeniť neistú nádej na istotu. Istotou sa stane, keď päťdesiatku oslávia spoločne dvaja päťdesiatnici – a nazvú ju storočnicou.
Tento vynález sme po prvý raz predviedli verejnosti v roku 1986 v letnej čitárni U červeného raka ja a Vinco Šikula a nedávno, 30. mája 2014, si ho vyskúšali aj naši o dvadsaťosem rokov mladší kolegovia – básnik Erik Ondrejička a prozaik Juraj Šebesta. Zhodou okolností aj oni v čitárni U červeného raka.
Povedal som mladší kolegovia – ale mohol by som ich nazvať aj takmer synmi. Nielenže sú to rovesníci môjho syna, ale Juraj je synom Štefana Šebestu a Erik zaťom Albína Brunovského, ktorí patrili medzi mojich najlepších priateľov.
Nečudo, že som bol pri tom a namiesto gratulácie som obom vzácnym jubilantom zarecitoval dva Shakespearove sonety, sonety-dvojičky, tzv. jazdecké, sonet číslo 50 a sonet č. 51. Jedným sa končí jedna päťdesiatka, druhým sa druhá začína, dajú sa do nich vkladať ľubovoľné mená, a navyše sú to sonety o vrúcnom priateľstve – sú teda ako stvorené na oslavu spoločnej storočnice dvoch starých kamarátov. Som si istý, že si ich šikovne prispôsobia aj ďalšie dvojice päťdesiatnikov, keď budú oslavovať podobné storočnice kdekoľvek na Slovensku. Ten prvý sonet som tentoraz upravil takto:
Umorí cesta, keď vieš, že ťa vyčká / v jej cieli únava, nie pohodlie. / Vieš len – už vzďaľuje sa Ondrejička, / a inak tvoje myšlienky sú mdlé. /Tú ťarchu v tebe ledva nesie kôň – / unaví vzdychanie aj uši zvierat. /Akoby cítil konským inštinktom, / že jeho jazdec napreduje nerád. / Do slabín občas pobodneš ho stroho. / Zaerdží – zrýchliť však, to teda nie. / Jeho bok menej trpí pod ostrohou / než ty, keď znášaš jeho erdžanie. / Pravdu ti prezrádza ten konský ston: / žiaľ pred tebou – a Erik za chrbtom.
A ten druhý takto:
Odpúšťa tvoja láska slabý cval / žrebcovi, čo ťa od Šebestu niesol. /Načo by hnal, keď si ho opúšťal? / No cestou naspäť – bodaj by sa vzniesol! /Ako mu odpustíš, keď sa ti zazdá / i v divom cvale, že ste zastali?/ Ostrohou posúriš ho, keby azda / nad zemou letel príliš pomaly. / Kôň s tvojou túžbou neudrží krok. / Zrodená láskou k láske tvojím koňom, / tým osedlaným ohňom z rozprávok, / túžba sa stane. A kôň? Čo ťa po ňom. / Od Juraja sa vliecť – hej, to vie s citom. / No k nemu letíš sám a erdžíš pritom.