Spomínam si okrem iného, ako som čítal o výpočte búrajúcom niektoré environmentalistické mýty. Napríklad, že je ekologickejšie chodiť do práce pešo alebo na bicykli, než autom. Autor si dal tú námahu, že spočítal koľko kalórií sa na to spotrebuje, a najmä – akú ekologickú stopu jednotlivé aktivity zanechávajú. A tak záleží nielen na tom, aké by ste použili auto, ale aj na tom, čím sa stravujete. Ak ste mäsožravec alebo si potrpíte na zeleninu dovážanú z exotických krajín lietadlom, asi bude lepšie, keď sa budete vyvážať. Ešte šťastie, že je súčasná hipsterská móda spojená nielen s bicyklami, ale aj s vegetariánstvom, vegánstvom a najnovšie vitariánstvom – a to všetko pri podpore lokálnych potravín.
Nedávno zas svet pobavil výpočet, čo všetko by sa dalo stihnúť počas toho, ako si používatelia pozerali na YouTube rôzne varianty juhokórejského „gangnam style“ tanca. Pozreli si ho 2 005 437 820-krát čím strávili v súhrne 140 miliónov hodín. Čo by sa za ten čas dalo stihnúť: postaviť viac ako dvadsať Empire State Buildingov (so 103 poschodiami dlhé roky najvyššia budova sveta) a niečo vyše šesť v súčasnosti najvyšších budov (Burdž Chalífa v Dubaji), alebo napísať jeden a pol Wikipédie.
Pokojne si to číslo môžeme prepočítať aj na naše pomery: dvojmesačná práca všetkých slovenských nezamestnaných alebo 250 rokov každodenného 10-hodinového zasadania nášho parlamentu. Ak by sa na ňom zúčastnili všetci poslanci. A to nehovoriac o ekologickej stope: koľko kalórií sa pri imitovaní tohto tanca spáli, energia počítačov a serverov tiež nie je zanedbateľná (len servery spotrebúvajú 1,3 percenta svetovej spotreby elektrickej energie).
Začiatkom roku sme u nás na fakulte zažili niečo, o čom som si myslel, že sa s komunizmom skončilo: rektor nám jednoducho oznámil, že pre stavbu nového pavilónu sa zaberie existujúca prístupová cesta k fakultám v areáli, a tak budeme musieť obchádzať a ešte aj presne vypočítal, koľko metrov navyše to bude. Doteraz nevychádzam z údivu, ako brutálne sa postavil k študentom a zamestnancom, zvlášť telesne hendikepovaným, a ako veľkoryso k stavbárom. Iste aj oni samotní sú prekvapení takouto ústretovosťou – každý deň môžeme všetci vidieť zbytočnosť obchádzky, keďže pri aspoň troške dobrej vôle mohla byť existujúca cesta, možno s výnimkou pár dní, zachovaná.
Ale vráťme sa k číslam. Keď si spočítame čas dennej cesty navyše a vynásobíme tými, ktorých postihne, tak dostaneme impozantné čísla. Finančne stovky eur denne je dolný odhad straty času, ročne obchádzanie predstavuje pracovný čas desiatok ľudí atď. Ale možno rektorovi krivdím, chce nám len dobre, lebo počul, že prechádzky svedčia duševnej práci. Škoda, že on sa viac len drahým autom vozí. Mimochodom, iné letné počítanie by bolo vyrátať, koľko vedeckých publikácií musia akademici napísať, aby zaplatili také papalášske univerzitné autá.