Samotný dokumentárny film sa nakrúcal 375 týždňov, teda viac ako sedem rokov, počas ktorých autor často aj v stiesnených podmienkach precestoval celý svet. Stretol sa s emblémovými hollywoodskymi a západoeurópskymi osobnosťami filmového sveta, predstaviteľmi nezávislého filmu. Predstavil režisérov, scenáristov a hercov zo strednej a východnej Európy či ázijského a afrického kontinentu.
Hlavnou ambíciou Cousinsa bolo ukázať film v jeho komplexnosti, mnohohlasí a často aj v prekvapujúcich súvislostiach, ktoré prekračujú časové, ale aj priestorové ohraničenia. Chcel pripomenúť tých, ktorí zostávajú pre širšie západné publikum stále neznámi, aj keď ich výkony svet filmového umenia spoluvytvárajú.
A tak popri scenáristovi kultovej Čínskej štvrte Robertovi Towneovi alebo Bazovi Luhrmannovi, tvorcovi Moulin Rouge a najnovšej adaptácie Veľkého Gatsbyho tu máme rozhovory s výrazným egyptským režisérom 50. rokov Youssefom Chahinem či dámou zlatej éry japonského filmu Hideko Takamineovou, ktorá spolupracovala s takými filmárskymi osobnosťami ako Ozu alebo Kurosawa. Dokument sa rovnako pokúša priblížiť pre mnohých západných divákov nepochopiteľný fenomén indického filmu.
Počas pätnástich hodín rozpráva Cousins, s obdivuhodnou erudíciou i neprehliadnuteľnou vášňou, o osudoch tohto najmladšieho umeleckého druhu – od jeho zrodu na prelome storočí ako zábavnej atrakcie či experimentu, pochádzajúceho z očarenia pohybom, až po digitalizovanú súčasnosť.
Ukazuje nám rebelov, ale aj konformistov, odhaľuje najneočakávanejšie ohlasy minulosti v súčasných filmoch, vyhrabáva zo zabudnutia filmové legendy po celom svete.Upozorňuje na vplyv Rembrandtových obrazov v Coppolovom Krstnom otcovi, význam Bollywoodu pre filmy austrálskeho režiséra Luhrmanna či na inšpiráciu hollywoodskych režisérov filmami francúzskej novej vlny alebo čínskou kinematografiou. Takisto pripomína, akú významnú úlohu zohrali pri zrode Hollywoodu ženské autorky.
Cousinsovo dielo nie je len akýmsi sugestívnym kurzom dejín filmu. Je predovšetkým výrazom sprostredkujúcej a zbližujúcej sily filmu. Film je v jeho ponímaní spôsobom nazerania na svet. Uchováva „život a epochy, úsilia a sny“ – tak ako napokon každé umenie.Výsledok Cousinsovej sústredenej práce je mimoriadny nielen množstvom informácií, ktoré svojim divákom poskytuje, ale predovšetkým tým, že poodhaľuje význam odbornej reflexie umenia, čeliacej znova a znova výčitkám z akademickosti či odtrhnutosti od života.
Cousinsov kompetentný sprievodca umením filmu presvedčivo ukazuje, ako poznanie súvislostí aj tradície vťahuje do nášho vnímania jednotlivých umeleckých diel nové významy a v konečnom dôsledku ho obohacuje. Takisto pripomína, aké je dôležité – nielen pri vnímaní a interpretácii umenia – pozabudnúť na svoje ego a akceptovať zážitok rôznorodosti, pestrosti, ale aj inakosti, ktoré nám umenie prináša.