O hlase: Spievať z núdze

Začiatkom augusta český politik Tomio Okamura vyhlásil, že existencia rómskeho koncentračného tábora v Letoch počas nacistickej okupácie Čiech je len „mýtus“. Nebol to vraj tábor pre Rómov, ale „pre osoby, ktoré sa vyhýbali riadnej práci“. Predstavitelia mainstreamových politických strán následne odsúdili Okamurov výrok ako neprijateľný. Otázkou však zostáva: ak by bol tábor skutočne len pre ľudí, ktorí nepracujú, postavili by sa dnešné mainstreamové strany vôbec proti?

03.10.2014 06:00
debata (2)

Problém nútenej práce trápi modernú civilizáciu už dlho. Po každom historickom pokroku si chceme myslieť, že už teraz sme konečne zaistili slobodu pre človeka. Nevieme sa však rozhodnúť, či táto sloboda zahŕňa aj slobodu nepracovať, teda slobodu odmietnuť nepriaznivé alebo neľudské podmienky práce, a v takom prípade radšej zostať doma.

Socialisti sústredení v jednom z prvých pracovných táborov nacistického Nemecka zložili pieseň o nútenej práci, ktorá sa rýchlo stala hymnou celosvetového boja za slobodu pracujúcich. Na rozdiel od množstva už existujúcich hymien, ktoré prácu ospevovali ako ušľachtilú vec, nová pieseň Vojaci z močiarov (Die Moorsoldaten) nariekala nad desivou drinou, ktorou sa stáva práca, keď je k nej človek prinútený. Boj za socializmus mal byť bojom za svet, v ktorom žiadna práca ako nútená činnosť, práca, ako ju poznáme v modernom hospodárstve – už nebude nutná. Po víťazstve nad nacizmom si však niektorí z týchto socialistov vytvorili svoje vlastné, nové pracovné tábory.

Vojaci z močiarov, samozrejme, neboli prvou piesňou, ktorá vychádzala z prostredia nútených prác. Táto tradícia má, bohužiaľ, v ľudských dejinách hlboké korene. Medzi najkrajšie príklady určite patria piesne otrokov v Spojených štátoch o Mojžišovi, ktorý oslobodí Izrael z egyptského otroctva (Go Down Moses), o „sladkom voze“, ktorý „zostúpi dolu, aby ma vzal domov“ (Swing Low, Sweet Chariot), o Michaelovi, ktorý vesluje cez hlboký, široký Jordán k zemi mlieka a medu (Michael Row the Boat Ashore).

Sú však iné piesne, ktoré nevyjadrujú nádej v budúci slobodný život, ale skôr snahu si nejako uľahčiť samotnú nútenú prácu. Skoro sto rokov po zákonnom zrušení otroctva v Spojených štátoch nahral folklorista Alan Lomax piesne väzňov, pracujúcich na takzvanej Parchmanovej plantáži, čo bol pracovný tábor pre prevažne černošských väzňov v štáte Mississippi. Na nahrávkach počuť namiesto bubnov rytmus motýk, ako „zborovo“ udierajú do tvrdej zeminy. Podobne zrejme spievali otroci na antických galérach, keď pravidelne ponárali veslá do mohutného mora.

V Československu však boli pracovné tábory ku koncu 50. rokov minulého storočia zatvorené a nútená práca bola v najočividnejšej podobe zákonne zrušená. Súčasná slovenská vláda sa napriek tomu nedávno rozhodla oživiť túto osvedčenú tradíciu. Podľa novely zákona schváleného v minulom roku musia nezamestnaní prijať prácu, ktorú im ponúkne obec za nulovú odmenu, resp. len zato, že im poskytne minimálnu pomoc, ktorú už aj predtým dostávali preto, že sú ľuďmi a ľudia by predsa nemali umierať od hladu. Lenže, obávam sa, teraz už ľudia nútení k práci stratili zvyk si pri práci spievať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #ľudské práva #pracovný tábor #Tomio Okamura