O slove: Povesť o Bratislavskom hrade

Keď umieral kráľ Svätopluk, tri prúty zviazal – / nad modrým Dunajom ich synom zlomiť kázal. / Zviazané prúty chceli zlomiť synovia, / no ani jeden z nich to spraviť nedokázal. Rozviazal potom tie tri prúty otec kráľ, / každému synovi z nich jeden zlomiť dal. / Každý syn hravo zlomil jeden z tých troch prútov. / Kráľ Svätopluk trom synom potom povedal:

24.10.2014 06:00
debata

„Vždy buďte svorní ako zviazané tri prúty / a nepriateľ vás v boji vzdať sa nedonúti. / Keď ostrie nesvornosti vás však rozdelí, / po jednom porazia vás nepriatelia krutí.“ Darmo však otcovia ich múdro oslovia, / vždy deťom vyšumí z hláv múdrosť otcova. / Po jednom bojovali, nuž sa v boji dali / po jednom zabiť prví dvaja synovia.

Už iba najmladší z nich na otcovskom hrade / ukrutným nepriateľom ešte odpor kladie. / Sčervenel modrý Dunaj, dunel popod hrad – / hlas dunajského rybára sa ozval stade.

„Aj v očiach mám už džbán s tou vodou dunajskou. / Nesvornosti ste dali prednosť pred láskou. / K Dunajskej bráne kľúčom je náš hrad – keď padne, / je koniec s celou ríšou Veľkomoravskou!

Ty, Predslav, ešte meč však uchop mocnou rukou, / aj keď ťa čaká hrob a na tom hrobe kúkoľ. / Vo svojom osamelom boji padneš tiež, / nech ostane však stáť ten hrad – hrad Svätoplukov.“

Odpovie Predslav: „Rybár, videl si ma rásť, / keď som mal sedem, aj keď som mal sedemnásť, / keď do tanca ma brali všetky lužné lesy, / keď z vlasov tvojich dcér ma oslnila vlasť.

Ty si mal každú z nich od inej krásnej matky. / Ja som ich na brehu zas kládol na lopatky. / A mňa zas rovesníci, aj keď som bol princ. / Ach, to bol život prudký, zelený a sladký!

Navždy som chcel byť taký – šťastný ako strom, / vo vtáčom chráme glagoliť si pod vetrom. / Ja, treťorodený, som ani nepomyslel / na Svätoplukov meč, na Svätoplukov trón.

A teraz mám byť posledný, kto sviece sfúkne / v kráľovskej dvorane a komu srdce pukne? / Meč mi doň práve vráža krutý nepriateľ, / čo potom tvojim dcéram divo zdvihne sukne.“

Utešiť ho chcel rybár, ešte z jeho pier / zaznelo: „Ale pod sukňami mojich dcér / sa stratí každý nepriateľ…“ To však už Predslav / nepočul… U Moreny našiel už svoj mier.

Vtom aj ten rybár sfarbil Dunaj do krvava – / dodnes však z modrých vĺn znie rybárova správa. / Stratil sa stokrát pod sukňami jeho dcér / nepriateľ – ostal stáť ten hrad. Hrad Bratislava.

Poznámka:

Bratislavu pomenovali štúrovci s pomocou mena tretieho Svätoplukovho syna Predslava. Aj keď je vraj jeho existencia neistá, na jeho a na ich počesť som napísal túto povesť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #bratislavský hrad #Svätopluk