Ako pochopiť skutočnosť, že k budúcnosti akademickej inštitúcie, ktorej všetky zložky, bez ohľadu na zameranie, opakovane obstáli a obstávajú v náročných, aj medzinárodných, hodnotiacich procesoch, sa vyslovuje vládna úradníčka z rezortu vnútra, s viac ako otáznymi kompetenciami?
Čo povedať na ministra školstva (!) krajiny aspoň naoko sa hlásiacej k západnej civilizácii, ktorý sa úprimne čuduje, prečo vedci skúmajú neziskové „hlúposti“? A zároveň dopredu podmieňuje výsledky grantových súťaží „užitočnosťou“ projektov, meranou iba prvoplánovým ziskom, a dokonca konkrétne menuje, pred hodnotiacim konaním, kto tie granty dostane?
V tomto celom dianí sú hlasy „internetovej verejnosti“, s „múdrosťami“ ako „Akadémia je komunistickým prežitkom“, či „svoje dane na vedcov a cigánov dávať nebudem“ len trpkou čerešničkou na torte. Zdá sa, že takáto neznášanlivá atmosféra si v ničom nezadá s hrubým postojom štátnej moci voči vedeckej a výskumnej sfére v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Opakujem, toto všetko sa nedotýka len konkrétnej inštitúcie, ale predovšetkým postoja k rozvíjaniu poznania sveta okolo nás. Rovnako škandalózny, primitívne pragmatický prístup sa tu nakoniec uplatňuje aj vo vzťahu k vysokým školám, ale aj k takým – v logike myslenia, ktoré sa tu dlhšie obdobie nehanebne predvádza – „neziskovým“ oblastiam, ako je kultúra. Pred poznávaním, výskumom či kultiváciou spoločnosti a rozvojom kultúry, sa tu bezostyšne preferuje okamžitý zisk a prospech – či už ekonomický, alebo ideologický. Je príznačné, že jurodivá inštitúcia, akou je Matica slovenská, ostáva v týchto debatách o racionalizácii a zvyšovaní efektivity v pokojnom závetrí.
Dnešná situácia len zreteľne ukazuje, že sme spoločnosťou, kde sa vzdelanie považuje len za komoditu a diplom len za zdrap papiera, ktorú človek môže vyhandlovať, využiť a zneužiť. Svedčia o tom aj množiace sa škandály s podvodne udelenými titulmi a plagiátorské aféry, s ktorými sa, mimochodom, pomerne často spájajú mená z politiky. Nakoniec, aj podivné agentúry, verejne ponúkajúce študentom „vypracovanie“ podkladov na ich postupové či dokonca kvalifikačné práce, len ukazujú, že sa z prístupu, ktorý je v slušnej spoločnosti stále považovaný za škandalózny, priam nemorálny, stáva každodenná prax.
Samozrejme, ľudia, ktorí toto všetko berú len ako formalitu a proces, za ktorý si zaplatia ako za balíček služieb, nemôžu pochopiť, prečo je dôležité podporovať vedu a výskum, tvoriace podstatu plnohodnotného vzdelávania v spoločnosti. A rovnako im zrejme nejde do hlavy, prečo sa niekto po celý život venuje poznávaniu a výskumu prírody, sveta, spoločnosti a kultúry vo všetkej rozmanitosti. A nepochybujem, že len veľmi ťažko si dokážu uvedomiť, že zisk z nich, nie je taký rukolapný, aby vyhovel ich sploštenému chápaniu spoločenskej užitočnosti, ale pôsobí dlhodobejšie a ďalekosiahlejšie. Ale na to zrejme môžeme pri tejto fatálnej krátkozrakosti zabudnúť.