Dostala som dva dni domáceho väzenia za pokus o útek a plná vzdoru som donekonečna počúvala jedinú pesničku, ktorú som vtedy od Navarovej mala. Spieva v nej o tom, čo sa deje, „když holky lžou”. Festival Porta sa tak pre mňa stal nenaplneným snom v čase, keď snívať bolo životne dôležité.
S piesňami Zuzany Navarovej som sa zoznámila sprostredkovane. Počas dlhých nocí ich vždy niekto vyrevúval pri táborových ohňoch, raz v lepšej, inokedy v horšej kvalite. Na autorské práva vtedy každý kašľal. Jedinou starosťou bolo odhadnúť, ktorý z tých vlasatých „hašišákov” je prezlečený eštebák. Zaspievať Kryla v jeho prítomnosti bol celkom slušný bobrík odvahy.
Na letnej brigáde som musela umyť veľa okien, kým som naškrabala na platňu Masopust. Vďaka nej sa mi párkrát podarilo prehlušiť Michala Davida, neznesiteľne škriekajúceho z rádia na susedovom balkóne. A raz sa na mňa usmialo šťastie a Navarová hrala na nejakom folkovom festivale v Dome kultúry. Spievali tam folkáčske esá ako Plíhal, Merta a Nohavica. Nikdy nezabudnem na pieseň „Já s tebou žít nebudu”, do ktorej nádherným spôsobom zakomponovala rómčinu: „Ame tuha nádživava jaj dari dari daj.” Skvelé, nie?
Mala som obdobia, keď som ju počúvala každý deň. Pieseň Tisíc dnů mezi námi ma sprevádzala počas turbulentných milostných vzťahov v puberte a pesničku Javor spievali kamoši na rozlúčke pred odchodom na povinnú vojenskú službu tesne predtým, než im ostrihali vlasy.
Po páde železnej opony som sa venovala trocha psychedelickejším hudobným žánrom a k Navarovej som sa vrátila až vďaka albumu Caribe, ktorý vyšiel ako jej sólový v roku 1992. Vďaka latinskoamerickým rytmom ma preniesol do slnečného Karibiku aj počas treskúcej zimy. Pieseň Contigo aprendí je podľa mňa jednou z najlepších romantických piesní a Zuzanina španielčina taká okúzľujúca, až som sa ju dokonca začala učiť. Myslím, že všetky jej albumy boli výnimočné, ale mne vošli pod kožu najmä piesne, ktoré spievala spolu s Máriom Bihárim.
Pieseň Mami, já vodu nechci z albumu Barvy všecky patrí medzi náš repertoár, ktorý si púšťame na cestách počas hosťovačiek s Divadlom bez domova. Dlhú dobu moja dcéra fičala na piesni Klobouk z albumu Jako Šántidéví, ktorej text podľa mňa vtipne narúša rodové stereotypy.
Zuzana Navarová bola vzácny samorast, speváčka a poetka, kreatívna umelkyňa s nesmiernou dávkou talentu. Jej smrť ma veľmi zasiahla. Podľahla rakovine siedmeho decembra presne pred desiatimi rokmi. Mohla by som si v ten deň zapáliť sviečku, ale ja si radšej pustím jej pieseň Do nebes.