O ľuďoch: Páči - nepáči

Už z diaľky som cestou z práce zaznamenala, že presne na rohu divadla Astorka, ktoré už nie je, kde má byť, sa na rozbitom chodníku akosi nenáležite hrbí a nenápadne krúti s cigaretou Rudo Sloboda.

09.01.2015 06:00
debata

„Kam ideš, no kam, ak teda ideš tadiaľto a teraz?“ zašomral starý kamarát spisovateľ podobnou dikciou, akú mal Václav Havel. Vždy sa v prvom pláne zazdalo, akoby čosi motali, ale vzápätí sa ukázalo, že všetko je krištáľovo jasné. „Ja z roboty domov, ale čo ty tu?“ Spoza rohu sa krokom Johna Wayna vynoril bratislavský chodec, môj otec. „Ďuro, počuj, a ty čo sa schovávaš za dcérino meno, keď píšeš v Kultúrnom živote, šak sa nemusíš schovávať,“ okamžite napálil s potuteľne naklonenou hlavou Rudo Ďura Špitzera. „Ty ma neštvi, s jej písačkami nič nemám a nebudem mať!“ nazúril sa otec akoby aj na mňa a odkráčal s prekliato nízko zavesenými koltmi do redakcie Kalligramu, lebo priatelia Maďari mali k nemu rešpekt.

„Jáj, vidíš, čo si narobil, ty zloduch jeden?“ povzdychla som. „Lebo by ťa stiahol na kávu a keď si tu, niečo s tebou mám, som vonku na prestávke,“ odpovedal Rudo. Vyvalila som zrejme oči ako kodanské veže, lebo chytro pokračoval: „Tá šéfka tohto divadla tu, poznáš ju?, že nech jej napíšem hru a nedá mi pokoj, nedá a ja nemám šajnu, ako taká hra má vyzerať, aj ako sa to píše, tak som sa prišiel pozrieť a je práve prestávka, mohla by si na druhú časť ísť so mnou.“ „A čo dávajú?“ „Veď to, ani neviem, pozerám, pozerám, sú v kostýmoch, to ti viem povedať.“ Po štvrťhodinke som sa k nemu naklonila v tme hľadiska a zašepkala „Počúvaj, veď to je Molière.“ „No vidíš, a tá šéfka len hru a hru,“ povedal Rudo namrzene vonku. „Možno ťa pozná lepšie ako ty,“ vravím.

„Povedz radšej, s kým si spojená, dnes je taká politika, že sa to už ani nedá vedieť,“ tmolíme sa večerným mestom. Vravím, že v pevnom spojení som len s ústredným kúrením. Inak len s overencami. Hučia autá, električky. Vysvetľujem, že ani s operencami ani s poverencami, len s takými sa usilujem, ktorí mi idú pod nos, ale že je to niekedy ťažké. „Musia sa ti páčiť, to je najistejšie, ak sa ti nepáčia, bude to nanič.“ „Dobre,“ povedala som, „spojím sa len, kto sa mi páči."

Rudo ešte napísal skvelé hry, otec skvelé knihy. Oboch pochovali v jeden deň. Máme novú vlastnú kotolňu, spojenie s ústredným kúrením funguje výborne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Rudolf Sloboda #Juraj Špitzer