O živote: Heimsókn (návšteva)

Keď som oznámila hercom v bezdomoveckom divadle, že k nám prídu tri ženy z Islandu a jedna z nich sa volá Björg, očarene sa pýtali, či im niečo zaspieva.

06.02.2015 08:00
debata (1)

Očakávanie speváckej divy som zrušila vysvetlením, že na Islande je Björg také bežné meno ako u nás Anička. Fantázia však zapracovala na plné obrátky, a tak sme si predstavili trojicu Islanďaniek, čo vyzerajú ako elfky so špicatými ušami. Niektorí koketovali s myšlienkou, že určite majú strieborné vlasy. Dvaja herci zas ostatných presviedčali, že ľudia z Islandu mávajú nadprirodzené schopnosti. Aj napriek tomu návšteva priletela lietadlom.

V jedno ráno tak v divadelnej sále stáli Björg, Ragnheiður a Guðrún. Herečky si sklamane obzerali ich tmavé kučeravé vlasy a pletené pulóvre, aj keď uznali, že ich mená znejú fakt nadprirodzene. Islandčina je totiž zvláštny jazyk, ešte aj fotoaparát tam volajú myndavél. Iste vám zíde na um otázka: čo hľadali islandské „konur” v slovenskom bezďáckom divadle? Hľadali poznanie.

Prišli sa naučiť pre nich neznámu divadelnú techniku – divadlo utláčaných, ktorú plánujú využiť pri práci so sociálne vylúčenými ľuďmi na Islande. O túto nezvyčajnú spoluprácu sa svojím súhlasom postaral aj bývalý starosta Reykjavíku, známy Jón Gnarr, ktorého knihu o tom, ako chcel zmeniť svet (podľa mňa ho aj na chvíľu zmenil), si môžete prečítať už aj v slovenčine.

Samozrejme, že na Islande majú minimum ľudí bez domova, väčšinou sú to imigranti, a na rozdiel od našej krajiny sa o nich príkladne starajú.

Po dvoch hodinách sa všetci herci zmierili s tým, že naša Björg nie je tá slávna speváčka Björk a herec Gusto sa opýtal, či nám predsa len niečo nezaspievajú. Priznám sa, nikdy som nepočula ľudovú pesničku z Islandu. Poznám pár moderných hudobných skupín, a tak sa ukázalo, že moje predstavy o tom, čo si bežne spievajú doma Islanďania, boli veľmi skreslené.

Ragnheiður nám vysvetlila, že zaspievajú známu, jednoduchú pieseň. Bola o islandských poníkoch, ktoré utekajú elfom. Vyťukávali paličkami rytmus cválajúcich koní a naozaj krásne spievali. Na chvíľu nás čarodejnícky znejúce slová zaniesli do krajiny, kde si ľudia nevykajú, kde domy vykurujú vodou z termálnych prameňov, krajiny plnej bahenných sopiek, vodopádov a ľadovcových lagún. Aj napriek našej mizernej islandčine sme sa napokon naučili vysloviť ich mená správne. Boli veľmi priateľské, pokojné a otvorené, a aj keď nikdy nehrali v divadle, naskúšali s nami pomerne zložité predstavenie a odohrali premiéru, na ktorej spievali a tancovali. Vraj sme ich vážne inšpirovali, a tak si podobné divadlo založia v Reykjavíku.

Jedno islandské príslovie hovorí: Urob si čas na priateľstvo, je to brána ku šťastiu. Absolútne súhlasím, spoločne prežitý týždeň, počas ktorého sme sa ponorili do ťažkej témy útlaku a zneužívania moci, mi nakoniec priniesol nové priateľky, jediné, ktoré mám na Islande.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba