Nesúhlasí ani, keď uvažujem, že si takto potrebuje potvrdiť kvalitu svojich kombinačných schopností. Ak si ju potrebuje potvrdiť, zrejme o nich pochybuje. Uznám, môj postoj je ovplyvnený nechuťou z hier, ktoré ľudia hrajú s citmi a postojmi. Možno, keby sme sa od mala učili aj šach, rozpoznali by sme lepšie skutočné city a postoje a oslobodili sa od citových hier.
Vnímavý človek napríklad rozpozná, koho je zbytočné požiadať o pomoc. Nič nezačne, nerozohrá ani frašku. Pozná svoje otázky, ale pozná aj odpovede. Keďže je vnímavý, empatický, hanbil by sa, že privádza druhého do trápnej situácie.
Postoj k hrám však závisí aj od užívateľa: jeden v nich vidí zábavu, iný smútok, ďalší rozpozná nebezpečenstvo. A je mnoho takých, čo nerozpoznajú, že ide o hru alebo dokonca sú jej súčasťou. No a pochopiteľne, celkom iný, utilitárny postoj mávajú autori hry. Tí sú obvykle aj koncovými užívateľmi. Ak sa im teda hra nevymkne z ruky.
Napríklad na vraždu ruského opozičného politika Borisa Nemcova vzniklo niekoľko hier. Jednou z nich je hra o chytrom prezidentovi Putinovi, ktorej autorom je sám chytrácky diktátor. Hrdina hry by predsa nedal zavraždiť niekoho, kto je nevýznamný, za nič nestojí, nemá vplyv. Už najmenej na nejaké vodcovstvo či ohrozenie chytrého prezidenta. Ak sa nájde odvážlivec a cituje iného diktátora Stalina "je človek, je problém, nie je človek, nie je problém,“ opýta sa úprimne: „Aký problém? Kto bol ten človek? Politický niktoš.“ Lenže ohrozenie cíti diktátor z nabúrania hodnôt, ktoré ľuďom nanútil a ktorým uverili. Preto diktátori vraždia aj ľudí, ktorí sa iným zdajú mierumilovní, neškodní, čestní, spravodliví. Svojou existenciou totiž nahlodávajú hodnotovú stavbu diktatúry.
Problémom nielen diktátorských hier býva, keď autor nemá klasické vzdelanie. Stali by sa starnúci manželia Rómeo a Júlia slávnymi, ak by tak významne nezomreli? Mal by tučnučký starý farárko Jan Hus taký vplyv na európske dejiny? A čo Johanka z Arku? Stačilo by k nezávislosti Francúzska a k jej nesmrteľnosti, keby jediný oheň podpaľovala doma ako nevýznamná sedliačka pod kapustnou polievkou? Sekera v hlave Trockého ďaleko za morom od Stalinovej ríše vyrába trockistov dodnes. A nakoniec jednou z najvýznamnejších v ľudskej histórii je smrť Ježiša Krista. Niet divu, že cirkev sa bráni mýtom o jeho prežití a dožití v Indii. Napísať a predviesť dobrú hru je totiž od čias Euripida len pre vyvolených. Ostatní si môžu spievať: „Hrajme, hrajme, hrajme, hrajme, potom trošku podumajme…“