Týkala sa kultovej postavy anglickej klasickej literatúry, ktorá si aj ako súčasť populárnej kultúry získala srdcia miliónov fanúšičiek. Pána Darcyho z románu Jane Austenovej Pýcha a predsudok obvinila spisovateľka Joanna Trollopová, že svoj ohromný majetok získal predovšetkým obchodom s otrokmi. Svojím „odhalením“ vyvolala vášnivé debaty i ironické úsmevy. („Na jeho obhajobu stojí zato pripomenúť, že pán Darcy je fiktívnou postavou,“ píše pobavene britský Guardian.) Tollopová však nie je prvá, kto upozorňuje na nelichotivé a zamlčované momenty tohto navonok idylického sveta. Už vo filmovej adaptácii Austenovej románu Mansfield Park z roku 1999 kanadská režisérka Patricia Rozema zvýraznila fakt, že prosperita dobovej spoločnosti, v ktorej Austenovej hrdinky hľadali a nachádzali svoje lásky, súvisela s touto hanebnou kapitolou dejín.
Takéto čítanie obľúbených klasikov „proti srsti“ nie je ani v kontexte svetovej literatúry žiadnou novinkou. Britská spisovateľka Jean Rhysová v knihe Šíre Sargasové more prerozprávala príbeh Edwarda Rochestera a jeho šialenej manželky Berty z inej literárnej klasiky – Jany Eyrovej od Charlotte Brontëovej. Rochester tu už nevystupuje ako muž, ktorý pyká za svoje podľahnutie slepej vášni. Rhysová ho vykresľuje ako vypočítavého pragmatika, ktorý zneužil svoju kreolskú manželku a obral ju o majetok. Je pre ňu symbolom patriarchátu a kolonizačných chúťok „bieleho muža“.
Podobné aktualizované čítania textov, ktoré patria do kánonu svetovej literatúry, vťahujú do hry súčasnú historickú skúsenosť a normy a prekračujú, niekedy prekrucujú, zámery jednotlivých stvoriteľov literárnych svetov. Nerobia nič iné, len zviditeľňujú to, čo pre jednotlivých autorov bolo prirodzeným predpokladom ich svetov, ktorý nepotrebovali a často ani nevedeli reflektovať. Sú však aj fascinujúcim svedectvom o zázračných schopnostiach týchto spisovateľov urobiť svoje výtvory súčasťou životov nových a nových generácií. Sama Trollopová je účastníčkou tzv. Austen Project, kde výrazní autori súčasnej žánrovej literatúry adaptujú Austenovej romány do súčasnosti.
Ak by sme nahliadli na slovenskú literárnu klasiku, podnetov pre podobné odhalenia, akého sa dostalo vyššie spomenutým literárnym hrdinom, by bolo viac ako dosť. Literárne postavy slovenskej literatúry 19. storočia sú, nazerané dnešnými očami, znepokojujúco antisemitské (tak ako v mnohých prípadoch aj ich autori). Zaraziť môže dnes aj to, ako nenútene sa tu vo „veselých“ výjavoch zo slovenskej dediny vyskytuje násilie na ženách. Iste, možno to pripísať na vrub doby. A áno, v západnom kontexte sa kritický postoj voči klasike dostáva do extrému neustálej podozrievavosti voči minulosti. U nás sa však podobné momenty prechádzajú s pozoruhodnou ľahostajnosťou a v horšom prípade so zhovievavosťou. Namiesto toho, aby sa prostredníctvom literárnych textov zviditeľňovali nie príliš lichotivé mentálne schémy minulosti, ktoré mali často fatálne vyústenie, servírujú sa roky bez debát ako súčasť akéhosi prirodzeného naturelu tejto kultúry.