O číslach: Pánovi učiteľovi s láskou

Najformatívnejšie roky som prežil počas mojich štúdií v Prahe. Na Karlovej univerzite som mal šťastie na výborných učiteľov. U niektorých spoznáme, že boli výborní, až časom. U iných hneď. Boli rôzni. Spoločné im boli skvelé prednášky. So skúškami to bolo odlišné. Niektorí dávali riadne zabrať, iní naopak.

17.04.2015 06:00
debata (1)

Pamätám sa, ako sa o jednom učiteľovi tradoval takýto priebeh skúšky: spýta sa študenta, či niečo robí. Ak ten dopodrobna vysvetlí, na čom pracuje, vypýta si index a zapíše jednotku (teraz sa píše A). Ak, naopak, študent okúňavo habká, zrejme nemá čo povedať, tak ho karhavo napomenie, že by mal niečo robiť. Nakoniec si tiež vypýta index a zapíše – tiež jednotku. Skrátka, onen učiteľ venoval svoju energiu viac bádaniu a učeniu ako skúšaniu (rozhodne lepšie, ako keď je to naopak). Či to bola pravda, alebo len mýtus, neviem, v každom prípade jednotku som dostal.

V Prahe som chodil aj na množstvo nepovinných prednášok, ktoré nefigurovali v indexe. Skôr nemali ďaleko k tomu, aby boli „na indexe“. Na jednej sa obtýždeň striedali dvaja rečníci. Jeden mimoriadne sčítaný (čítal tuším v siedmich jazykoch a mal exkluzívny prístup k zahraničnej literatúre) ohuroval publikum svojimi vedomosťami.

Druhý veľa jazykov neovládal, zato svoje prednášky staval na tom, čo sám vyskúmal. Neohuroval myšlienkami iných, eklekticky namiešaných do efektnej prednášky, ale tie jeho mali hĺbku pre mňa dovtedy nevídanú. Odniesol som si z nich nielen úctu k poctivej intelektuálnej práci, ale aj nedôveru k lacnému intelektuálnemu exhibicionizmu. A ten nemusí byť výsadou len menej exaktných vied. Takisto ako ich výsadou nemusia byť vášne, ktoré vzbudzujú.

Jeden z mojich učiteľov pracoval na – doslovne – Alternatívnej teórii množín. Bol to koncept, v ktorom navrhol pracovať len s konečnými množinami, ktoré sa však môžu ľubovoľne zväčšovať, keď na to príde. Podobne, ako sa nám posúvajú hranice horizontu, keď k nemu kráčame. Veľmi zhruba povedané. Klasická teória množín totiž vedie k množinám nekonečným, ale ešte i tých rôznych „nekonečien“ je nekonečne veľa.

Jeho prístup bol radikálne iný, a tradovalo sa, ako sa na jednej prednáške v ruskom akademickom mestečku takmer strhla bitka priaznivcov a odporcov tohto alternatívneho spôsobu vyrovnania sa s džungľou nekonečien. Mimochodom, onen učiteľ i sám prispel jednak k veľmi technicky náročnému riešeniu takzvanej Hypotézy kontinua (neexistuje nekonečná množina „väčšia“ ako množina prirodzených čísel, ale „menšia“ ako množina reálnych čísiel), jednak sa intenzívne venoval i filozofickým základom matematiky a ich presahom do širšieho kontextu.

Vášne a animozity sa však netýkajú len vedeckých prác. Čím provinčnejšia univerzita (na Slovensku o tom vieme svoje), tým väčšiu úlohu hrajú osobné animozity a intrigy. Nevyhla sa tomu ani Karlova univerzita. Že tvorcovi tejto teórie udelila vedecká rada titul profesor v roku 1968, ale dostal ho až po revolúcii, to je viac vec politiky, ale že neskôr musel svoju alma mater opustiť, to je už o inom. Našťastie ho to v práci nezastavilo.

Všetky tieto príbehy majú jedného spoločného protagonistu. Petra Vopěnku. Dvadsiateho marca sa jeho životné dielo uzavrelo. Všetkým nám, kto sme mali to šťastie sa v rôznych životných etapách stretnúť osobne s ním alebo aspoň s jeho dielom, bude veľmi chýbať.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #učiteľ #štúdium #univerzita