Činohra SND zahrá v ten deň možno Veľa kriku pre nič alebo Skrotenie zlej ženy, opera Romea a Júliu alebo Othella, Astorka aj ŠD Košice majú v repertoári Sen noci svätojánskej, Košičania aj Ako sa vám páči a Macbetha, Komorné divadlo Martin Hamleta, DAB Nitra chystá Búrku, prešovské DJZ Veselé panie z Windsoru, Letné shakespearovské slávnosti si ho možno pripomenú Dvoma veronskými šľachticmi, Richardom III. alebo Othellom, trnavské DJP Cymbelínom, žilinské Mestské divadlo Kompletným Shakespearom zhltnutým za 120 minút, a chystajú sa iste aj ďalšie inscenácie, o ktorých neviem – isto však viem, že malé Slovensko je shakespearovská veľmoc.
Toho 23. apríla 1616 mal Shakespeare päťdesiate druhé narodeniny. Boli to už tri roky, čo zavesil divadlo na klinec a vrátil sa do Stratfordu, kam sa za ním vybrali z Londýna dvaja priatelia, básnik Michael Drayton a dramatik Ben Jonson, aby mu zablahoželali a tie narodeniny s ním oslávili. Oslávili ich tak dôkladne, že Shakespeare v ten istý deň zomrel.
Ten posledný tragikomický deň jeho života sa priam núka ako téma na pôvodnú hru, napísanú v jeho obľúbenom tragikomickom žánri – preto mi zišlo na um, že by bolo pekné, keby som si pripomenul 400. výročie jeho smrti hrou, ktorá by sa volala Smrť v Stratforde. Aj som sa už na jej napísaní dohodol s dramaturgiou divadla, aj som sa do jej písania pustil – zabudol som však, že dramaturgické plány sa robia rok-dva vopred: divadlo ju už nestihne do apríla uviesť.
Povedal som si však – nič to. Veď žijeme v postmodernej dobe, keď sa dá ako socha vystaviť aj konštrukcia pripravená na nahadzovanie hliny a v divadle sa darí aj autorskému čítaniu. A tak hra Smrť v Stratforde v roku 2016 predsa len bude – 30. januára v bratislavskom V-klube. Shakespeara si zahrám sám – a o zvyšok práce sa postará kapela Kafeband.
Dej hry sa začne v predvečer Shakespearových narodenín, keď tí traja mládenci majú už kus oslavy za sebou, aj už zaspali, no práve sa prebúdzajú, hodiny odbíjajú desať, objavuje sa Shakespearova manželka Anna, aby im povedala, čo si o nich myslí, no oni si z toho nerobia nič a chystajú sa pokračovať v zábave. Rozbiehajú sa posledné dve hodiny Shakespearovho života, počas ktorých stihnú zhodnotiť celý Shakespearov život. Zomrieť ho nechám úderom dvanástej. A čo príde na záver? Už len ten náhrobný nápis, čo si prozreteľne stihol vopred napísať on sám:
Priateľ môj, pre Kristove
rany, nevykop
nikdy prach, ktorý skrýva
tento hrob.
Kto kameň zachová,
nech Boh ho omilostí,
a nech je prekliaty,
kto pohne moje kosti.