O svete: Únava politického materiálu

V časoch, keď spoločnosť pred sebou nevidí víziu budúcnosti a sústreďuje sa na zažehnávanie démonov neistoty, v časoch mdlých a defenzívnych, v časoch drobných kalkulácii a neurčitých, no naliehavých obáv, skrátka v časoch ako sú tie naše, začínajú v istých vrstvách nadobúdať zvláštnu príťažlivosť výzvy na radikálnu zmenu politického systému.

27.05.2016 06:00
debata

Pre tých, čo slepo veria číslam a na nich zakladajú svoje analýzy stavu spoločnosti, je táto situácia často nepochopiteľná. Môže totiž nastať aj vtedy, keď odhady makroekonomických ukazovateľov svedčia o pozitívnom vývoji, znižuje sa kriminalita, zlepšuje kvalita ovzdušia, klesá chorobnosť a predlžuje sa priemerný vek.

Napriek tomu všetkému v spoločnosti odrazu panuje znechutenie. Tieto príznaky únavy politického materiálu sa prejavujú v náladách a postojoch bežných ľudí. Občana štandardné politické strany unavujú a prestáva byť vnímavý k ponukám ich programov. Môžu mu rozprávať, čo len chcú, môžu uvádzať čísla a ukazovať grafy, už ich nepočúva. V tejto situácii príťažlivú silu získavajú strany, hnutia a zoskupenia, čo sa identifikujú ráznym odmietnutím politického a ekonomického systému, ktorý nás údajne do tohto marazmu vtiahol a núti nás dodržovať pravidlá, prijímať kvóty, splácať dlhy a počúvať parlamentné hádky.

Konflikt, ktorý sa z tohto diametrálneho rozporu v prístupoch k riešeniu spoločenských a ekonomických problémov rodí, už nie je prejavom klasických politických rozporov medzi pravicou a ľavicou, konzervativizmom a liberalizmom. Zatiaľ čo v Poľsku únava politického materiálu umožnila, aby sa po nedávnych voľbách k moci dostali konzervatívci, v Španielsku sa takto dostala do parlamentu strana odmietajúca kapitalizmus zo socialistických pozícií. Práve prebiehajúce americké primárky prinášajú tak v republikánskom, ako aj v demokratickom tábore výrazné príklady pozitívneho ohlasu voličov na programy predstaviteľov antipolitického postoja.

Republikáni sú zdesení, kto ich to bude v prezidentských voľbách zastupovať; de­mokrati sa zase musia zmieriť so skutočnosťou, že značná časť ich voličov by radšej podporovala socialistu. Všetky tieto prejavy únavy, znechutenia, nedôvery a priamo odporu by sme mohli pripísať náladám, aké sa v spoločnosti z času na čas objavia, prinesú niekoľko rušivých výkyvov a potom sa zákonite vytratia, aby znovu zavládol poriadok zabezpečený štandardnými politickými stranami. Z tohto hľadiska si môžeme iba priať, aby sa doba, keď ľudí v politike priťahuje všetko, čo je antipolitické a sľubuje alternatívu, skrátila a nepriniesla návrat k niektorej z foriem extrémizmu.

Hoci je toto prianie oprávnené, nemali by sme zabúdať, že odpor k „establišmentu“ je iba vonkajšou stránkou únavy samého politického materiálu a jeho neschopnosti reformovať sa. To je problém, ktorý sa prejavuje aj na našej scéne. Napokon, prvým podnetom na napísanie tejto úvahy neboli ani tak správy zo zahraničia, ako pohľad na tváre politikov, ktoré nás ešte stále na okrajoch ciest oslovujú s predvolebným posolstvom prosperity. Úsmevy, aké tu rozdávajú, nemôžu zakryť opotrebovanosť. A nie je to len preto, že tieto bilbordy od uplynutia volieb značne poznačil vietor a dážď.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #extrémisti #kriminalita #alternatíva #politická strana