Maliarstvo a architektúru študoval v Prahe, Düsseldorfe aj Paríži. Nečudo, že keď sa v roku 1924 vrátil na Slovensko, stal sa z neho líder slovenského nadrealizmu. V roku 1938 však znova odišiel do Paríža a vrátil sa až v roku 1950, aby žil postupne v Prahe, Považskej Bystrici a Bratislave, kde aj zomrel.
Poznali sme jeho život aj tvorbu – no oboje len zdanlivo dobre. Až teraz, z knihy Príbehy kocúra Mineta (vydal Petrus, 2016) zisťujeme, že Imro Weiner-Kráľ vytvoril aj cyklus moderných rozprávok. A z podtitulu knihy sa dozvedáme aj tajomstvo jeho inšpirácie. Sú to Rozprávky pre Elise. K jeho pobytu v Paríži totiž patrí aj vzťah, z ktorého sa narodila dcérka Elise. Ju a jej matku oddelila od neho po februári 1948 železná opona. Ako sa píše na záložke knihy – „otec Imro sa snažil za nimi do Francúzska dostať oficiálne, a keď to nešlo, tak aj ilegálne.
Nepodarilo sa mu to, zadržali ho na hraniciach a niekoľko mesiacov strávil dokonca vo väzení. Keď ho prepustili, usiloval sa s Elise udržiavať kontakt aspoň listami a aby malej dcérke bol bližšie, tak pre ňu písal a maľoval príbehy, ktoré jej v rokoch 1953 až 1956 posielal“.
Keď sa o tých rozprávkach dozvedel Peter Chalupa (alias vydavateľstvo Petrus), v spolupráci s už dospelou Elise sa rozhodol postupne ich povydávať – Príbehy kocúra Mineta sú totiž iba prvým plodom tejto spolupráce.
Prečítal som si tú knižku za chvíľu – veď (hoci je dvojjazyčná, francúzsko-slovenská), slov je v nej iba zopár – hlavnú úlohu v nej hrajú obrázky. No aj zopár slov dokazuje, že Imro-Weiner Kráľ mal aj literárny talent. Stačí mu naozaj iba zopár slov, aby vytvoril nádherný príbeh – napríklad ten O zázračnom kvete, v ktorom sa kocúrovi Minetovi prisnil sen o dievčatku, čo malo kvet so siedmimi lupienkami, schopnými splniť mu sedem želaní. Šesť želaní dievčatko premrhá, no siedmym vráti zdravie chorému chlapcovi. Keď sa kocúr prebudí, zistí síce, že to bol len sen, „no aké veľké bolo jeho prekvapenie, keď sa v novinách dočítal, že chlapec z jeho sna skutočne vyzdravel“.
Jediný citát – a vidíme z neho, ako si v rozprávke Imra-Weinera Kráľa pekne porozumel realizmus s nadrealizmom. A treba pochváliť aj vydavateľa Petra Chalupu: mal šťastnú ruku a lavíne poklesnutého umenia, čo sa dnes valí na slovenské deti, postavil prekážku v podobe naozaj hodnotného edičného činu.