O živote: Zabudnuté bojovníčky

„Vieš, kto bola Laskarina Bubulina?” pýta sa namiesto pozdravu kamoška Andy, len čo mi otvorí dvere. V ruke držím burčiak a s obavou sledujem zátku, či ešte chvíľu vydrží. „Neviem, ale ak okamžite neotvorím fľašu, zažiješ bubulinu v kuchyni a budeš znova maľovať steny.”

23.09.2016 07:00
debata (1)
Uršula Kovalyk Foto: Pravda
kovalyk Uršula Kovalyk
Andy ma podpichne, že toľkú nevzdelanosť od feministky teda nečakala, berie mi z rúk burčiak a pomalinky vypúšťa oxid uhličitý. Naleje do pohárov, pod nos mi strčí tučnú knihu. „Laskarina Bubulina bola grécka námorná kapitánka, vlastnila súkromnú flotilu, bojovala v gréckej vojne za nezávislosť a zabránila znásilneniu a vraždeniu žien z háremu osmanského veliteľa, keď grécke vojská dobyli pevnosť Tripolis,” vysype zo seba.

So záujmom si obzerám knihu Bojovné ženy, tritisíc rokov odvahy a hrdinstva od spisovateľky Rosalind Milesovej a vojenského historika Robina Crossa. Vykresľuje portréty žien od predkresťanského obdobia až po súčasnosť, ktoré zohrávali vo vojnových časoch významnú úlohu. Niektoré z nich poznám. O niektorých som však nikdy nepočula. Napríklad o Rání Lakšmí Bai, indickej šľachtičnej, ktorá bojovala proti britskej nadvláde a jej vojská dobyli pevnosť v Gwaliore. Vojaci oceňovali jej odvahu a udatnosť a keď ju nakoniec Briti zabili v boji, britské noviny ospevovali smrť „Jezabel z Indie“.

Kniha rozpráva aj príbeh poľských židovských povstalkýň, keď počas druhej svetovej vojny vypuklo vo varšavskom gete povstanie, v ktorom bojovali ženy tak udatne, až si vyslúžili „obdiv“ generála SS: „Židovky mali nabité zbrane v šatách, v poslednej chvíli vyťahovali ručné granáty a hádzali ich do vojakov. Aj napriek neúspechu povstania, poľské Židovky a poľskí Židia ukázali svetu hrdinský príklad odboja aj napriek tomu, že mal nepriateľ stonásobnú prevahu."

Kniha píše o veľmi zaujímavých ženách s často tragickým osudom. O Britke Daphne Parkovej, agentke spravodajských služieb, ktorá mala brilantné myslenie a železnú opatrnosť, Harriet Tubmanovej, narodenej v otroctve v Marylande, bojovníčke za volebné právo žien a špiónke Únie v americkej občianskej vojne. Spomína na ženy parížskej komúny aj na Mujeres Libres – skupinu žien, ktorá počas španielskej vojny bojovala za oslobodenie žien.

Potešilo ma, že medzi odvážnymi je aj Mária Gulovičová, inteligentná učiteľka hovoriaca niekoľkými jazykmi, ktorá pochádzala z východoslovenskej dedinky Jakubany. Počas druhej svetovej vojny skrývala Židov v hriňovskej škole a zapojila sa do slovenského odboja proti nacistickému Nemecku. Robila sprievodkyňu a tlmočníčku dôstojníkom zo západnej spravodajskej skupiny, ktorí počas tuhej zimy prechádzali Nízkymi Tatrami. Mária dostala do nohy gangrénu, absolvovala improvizovanú operáciu a takmer ju zajalo protipartizánske komando.

Keď konečne dorazili za frontovú líniu, ruská NKVD ju podrobila tvrdému výsluchu. Unikla deportácii do ZSSR, získala britské občianstvo, neskôr emigrovala na Západ. Po roku 1948 sa jej meno u nás nesmelo ani spomenúť. Totalitný režim ju ako mnoho iných vymazal z histórie.

Z čítania ma vyruší Andy. „To by mali čítať deťom na hodinách dejepisu, čo povieš?!“ Súhlasne prikývnem a náhodou mrknem na stranu 294, kde Jeanne Holmová, prvá generálka vo vojenskom letectve USA, hovorí: „V ozbrojených silách rasista nesmie konať ako rasista, ale keď je sexista, akosi sa nad ním prižmurujú oči.“

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #kniha #židia #Uršula Kovalyk #dejepis