V každom prípade v takej liberálnej ankete sme ostali dlho ojedinelí. Ale na fenomén hodnotenia si musíme zvykať všetci. A môže nám ozaj pomôcť.
Hodnotíme lekárov, nemocnice, reštaurácie, hotely, taxíky, nákupné portály, politikov. Je to však dvojsečná zbraň. Treba vec dobre premyslieť. My sme v ankete mali stále zdôraznené, akého percenta študentov je to názor a u jednotlivcov, koľko vôbec chodili na prednášky. Vo veľkých nákupných portáloch sa často cena za jednotlivý výrobok líši nepatrne, ak vôbec. A tak pri našom rozhodnutí záleží na hodnotení predajcu. To sa dá zneužiť. Niektoré portály preto hodnotia aj kupujúcich. Má to zmysel. Obchod je postavený na dôvere. Ak niečo kúpim, a tovar mi nejako často nepríde či sa inak stále na niečo ponosujem, moje hodnotenie – a teda dôveryhodnosť – tým trpí. A zároveň by mal algoritmus prerátať moje vlastné negatívne hodnotenia, ktoré som udelil iným.
Keď hodnotíme nemocnice či lekárov, časom si zrejme aj oni vynútia možnosť označiť notorických hypochondrov či sťažovateľov. Keď hodnotíme taxík, je správne, aby aj taxikár mal možnosť označiť hosťa, po ktorom musel kompletne vyčistiť auto. Nazdávam sa, že pre vlastné prežitie bude musieť napríklad portál Airbnb pre „zdieľanie“ bytov ešte viac tlačiť zákazníkov, aby sa hodnotilo nielen ubytovanie, ale aj hostia. Protesty susedov na žúrujúcich „turistov“ sa prudko množia. Formy „turistiky“ sa rozširujú. Hodnotenie hostí bude musieť nakoniec zaviesť aj obľúbený Booking, inak si hotely neporadia s nájazdmi opitých turistov.
Hodnotenie politikov je osobitný problém. Pri nedostatku spätnej väzby môžu i malé nátlakové skupiny dosiahnuť svoje, nie vždy v záujme demokracie. Svedkami niečoho podobného sme boli nedávno v Bratislave. Starosta a poslanci miestneho zastupiteľstva Staré mesto boli vystavení obrovskému tlaku, keď chceli zregulovať bezbrehý a devastačný nočný život. Skupinka krčmárov a na nich napojené médiá rozpútali ohromnú nátlakovo-výhražnú kampaň. Sociálne siete ju prebrali.
Do veci sa vkladali ľudia, čo v prvom bratislavskom obvode nebývajú, dokonca nežijú ani v Bratislave či na Slovensku a nemusia znášať „radosti“ nočného života. Ešte aj poslankyňa z iného obvodu s primátorskými ambíciami si uzurpovala právo rozhodovať, kedy pôjdu Staromeštania spať. Sama by si však netrúfla sľubovať vo svojom obvode bujarý nočný život. To by ju tam sotva volili. I keď tam by sa skôr hodil. Na rozdiel od historického centra by problémy nerobil v nevyužívaných industriálnych priestoroch. Politici majú svoj mandát na základe volebného programu. Je legitímne, ak dostávajú spätnú väzbu, ale stále musia zvažovať, ako súvisí s predvolebnými sľubmi a či je od voličov, ktorým sa zodpovedajú.