Motor pradie, hlboký ženský hlas v rádiu monotónne číta správy. Politické kauzy, situácia na burze, ceny nehnuteľností aj samovražedný atentát. Pri správe o obetiach vojny v Sýrii sa tempo čítania spomalí. My trocha zrýchlime a predbiehame kamión vysvietený gýčovými svetielkami. Správy skončia. Miri mlčí, ja mlčím tiež. Zaznejú klavírne melódie. Je pol desiatej večer, vonkajšia teplota mínus štyri. Za pár dní tento čudný, šialený rok skončí. Otváram termosku s kávou. Miri ju slušne odmietne, ja si poriadne odpijem. Hudba vyplňuje kabínu auta, robí z nej útulnú koncertnú sálu. Premýšľam nad starým, odchádzajúcim rokom, nad tým, aký bol.
„Napadlo by ťa, že zomrie Cohen, Bowie, Prince alebo George Michael?“ povie Miri. Hovorím, že by mi to nenapadlo ani vo sne, zubatá kosila umelcov tohto roku fakt vo veľkom. Dívam sa na BMW, čo nás práve predbehlo, ako rýchlo miznú v tme jeho zadné reflektory. Pripomínajú dve horiace zápalky.
„A tušila by si,” pokračuje, „že v Amerike vyhrá voľby Trump? Deň predtým som pozerala dokument o globálnom otepľovaní a zrazu prásk, prezidentom je človek, ktorý ho popiera a chce zvýšiť ťažbu fosílnych palív.” Prikývnem. „Je to fakt blbé, Trump nám poriadne prikúri a nebude to len v oblasti environmentalistiky.” Snažím sa vyhrabať z batoha maslové rožky. Podávam jeden Miri. Ani neviem, ako sa dostaneme od svetových environmentálnych problémov k drancovaniu prírody v našej krajine. Miri hovorí o ťažbe drevnej biomasy v prírodných rezerváciách, o čoraz väčších holoruboch. „Ak tú našu hlúposť a nenažranosť nezastavíme, zničíme si krajinu úplne dobrovoľne a sami.“ Spomaľujeme a schádzame z diaľnice na vedľajšiu cestu.
Za oknami auta vládne zamatová tma, ktorú deravíme reflektormi. Občas osvetlíme červené oči srny túlajúcej sa pri ceste. Miri odrazu prudko zabrzdí. „Líška!“ zašepká, akoby ju tá ryšaňa mohla počuť. Zviera sa zastaví na ceste, chvíľu sa díva na naše auto, potom zmizne v lese. „Nádherná!“ rozplýva sa Miri a dodáva, že nechápe, ako ich môže niekto loviť. Spomeniem si na nechutné videá zavesené na fejsbúku, na ktorých poľovníci norujú líšky. „Vykopávajú ich lopatou aj s líščatami, do nory pustia psa. Všetky ich tam podusí. Nemajú žiadnu šancu.“
Miri zlostne šliapne na plyn. Rozčúlene rozpráva, ako si nejaký týpek zavesil na svoj fejsbúkový profil fotku vlka, ktorého zastrelil. „Chápeš? Lebo ja nie! Za posledných štyridsať rokov vyhynula viac ako polovica divo žijúcich zvierat na tejto planéte a on len tak, pre zábavu zabije vlka, ktorý je kriticky ohrozeným druhom!“ Začína snežiť.
Blížime sa k chalupe, kde prežijeme oslavy Nového roka. Premýšľam, aký bude. Čo všetko my, obyvatelia tejto planéty zmeníme k lepšiemu alebo k horšiemu. Je koniec roka, a tak mi napadne veľa želaní. Napríklad, aby bol nasledujúci rok priaznivejší pre našu umierajúcu prírodu.