O číslach: Dáta na cestách

Keď pred pár rokmi výrobcovia lietadiel oznamovali, koľko dát produkuje ich lietadlo, stálo to ešte za novinovú správu. Súčasný model Airbusu A350 má 6 000 senzorov a tie denne vyprodukujú 2,5 terabajtu dát (jeden terabajt je tisíc gigabytov), teda toľko, čo zaplní jeden pevný disk (v súčasnosti) bežného počítača.

24.03.2017 07:00
debata

Ale už novší model A380–1000 bude mať senzorov 10-tisíc a množstvo dát sa má strojnásobiť. Už to však nie je nič vzrušujúce. Nedá sa nič robiť, žijeme v dobe explózie (tvrdých) dát, nie len v dobe postfaktovej.

Pri lietadlách, kde je bezpečnosť kľúčovou požiadavkou a každá prípadná nehoda sa dôkladne vyšetruje, čo spravidla slúži na ďalšie zvýšenie bezpečnosti, je potreba podrobných údajov o lete veľmi dôležitá. No čo nevidieť podobné množstvá dát „vyprodukujeme“ aj keď na dovolenku nepoletíme.

Kde sú tie časy, keď jediné tvrdé dáta, ktoré sme si z ciest priviezli, boli tak dve roličky nafotených filmov – pár desiatok obrázkov. Teraz nie je nič nezvyčajné, keď je fotiek rádovo viac, a to nehovoriac o videách.

A pomaly i naše auto začne produkovať množstvo dát. Nie len pre potreby servisu. Množstvo senzorov sa i tu zvyšuje a veľa ich údajov si automobil nebude nechávať pre seba. Ešte aj pred nástupom samoriadiacich aut sa dá očakávať, že senzory budú dodávať informácie pomáhajúce ostatným účastníkom dopravy.

Automaticky sa bude diať nie len to, čo teraz robia tisíce dobrovoľníkov, hlásiacich nezvyčajné situácie na cestách. A získané údaje sa budú dať využiť aj inak. Veď zábery z áut, ktoré vytvárajú známy google street view, majú už teraz veľa „marketingových“ využití. K tým najzaujímavejším patrí analýza politických preferencií obyvateľov štvrte podľa značiek zaparkovaných aut.

U nás sme s využívaním dát zatiaľ v plienkach. Teraz sa napríklad intenzívne diskutuje o dopravnom riešení pre Prešov. Jedni tvrdia, že to navrhované je drahé a hlavne v konečnom dôsledku veľmi nepomôže. Iní sa dušujú o opaku. Je dôležité rozlúsknuť to: prípadné ušetrené peniaze môžu poslúžiť inde – miest, kde je dopravná situácia kritická, máme po celej krajine neúrekom.

O nič menej dôležitá je otázka, čomu má stavba slúžiť: či po nej budú chodiť predovšetkým tí, čo chcú mesto obísť, alebo, naopak, tí, čo sa chcú doň dostať. Čo zas nie je taký problém zistiť. Bez štatistického vyšetrovania. Šoféri majú so sebou telefón, či už napojený na internet, alebo nie, dáta o ich pohybe tu sú. Len ich získať a vyhodnotiť. Určite by sa to vyplatilo. Lebo ak by mali nové cesty slúžiť hlavne dochádzajúcim, zakladáme si na problém.

Prešovčania, skôr či neskôr, tak ako celý vyspelý svet, prestanú myslieť na cezpoľných, začnú myslieť na seba, na svoje životy a životné prostredie a autá do mesta prestanú púšťať. A vtedy si tí, čo sa teraz hlasno domáhajú diaľnice, budú môcť spytovať svedomie, že nechceli radšej dobrú verejnú prímestskú dopravu. A už ťažšie budú presviedčať zvyšok Slovenska, aby im na ňu prispel.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #doprava #informačné technológie #dáta