O svete: Teroristický modus operandi

Nedávne teroristické útoky v Londýne ukázali, ako málo dnes islamskí radikáli potrebujú na uskutočnenie svojich vražedných plánov.

16.06.2017 07:00
debata (4)

Keď sa kontroly batožín a oblečenia na letiskách sprísnili natoľko, že sa pri nich pasažieri musia vyzúvať a nesmú mať pri sebe ani nožničky na nechty, preniesli sa bombové útoky do vstupných hál.

Po zvýšení bezpečnostných opatrení pred letiskami sa dejiskom útokov stali verejné priestory, kde sa v určitých hodinách vyskytujú väčšie počty ľudí. Bomby explodujú na staniciach metra, v obchodných domoch, pred bránami diskoték a koncertných sál, na chodníkoch veľkých miest a promenádach letovísk.

Počet obetí samovražedného útoku uskutočneného pred koncertnou halou v Manchestri svedčí o desivej účinnosti tejto vcelku jednoduchej taktiky.

Londýnsky útok bol z hľadiska prípravy a použitých prostriedkov ešte jednoduchšou záležitosťou. Podobne ako pri minuloročnom útoku na promenáde v Nice, aj tu teroristi použili dodávku, ktorou vyrazili priamo do davu ľudí. Z doposiaľ zverejnených výsledkov policajného vyšetrovania sa nedozvedáme, ako dlho sa na svoj útok pripravovali, či mali komplicov a kto ich vyslal.

Je však jasné, že všetko, čo pri vražednej akcii potrebovali, sa dá v priebehu krátkeho času poľahky zohnať v obchodoch a požičovniach.

V tomto zjednodušení modu operandi sa podľa bezpečnostných analytikov zračí oslabenie organizačnej a logistickej základne islamského terorizmu. Na sofistikovanejšie akcie, vyžadujúce si dlhšiu a zložitejšiu prípravu, sa vraj centrály islamského teroru v súčasnosti nezmôžu.

Ako nás však útoky v Manchestri a Londýne presvedčili, bolo by naivné veriť, že následky, akými sú ľudské obete a ďalšie straty, budú klesať úmerne k znižovaniu vynaložených prostriedkov.

Z hľadiska možností včasného odhalenia je táto taktika asi náročnejšia než dlhodobá príprava odohrávajúca sa v sieti dodávateľov, sprostredkovateľov a aktérov.

Na uliciach niektorých veľkých západoeurópskych miest už teraz miznú veľké odpadkové koše, na múroch domov pribúdajú bezpečnostné kamery a pred vstupom do peších zón sa objavujú betónové zátarasy.

Nikoho už neprekvapí, keď na parížskej ulici stretne ozbrojených policajtov alebo keď v Londýne pred vstupom do diskotéky musí prejsť kontrolou. Napriek tomu sa po každom teroristickom útoku vo verejnosti vynárajú pochybnosti, či boli kontroly dosť prísne, či na takomto mieste nemalo byť viac policajtov a či boli zátarasy správne umiestnené.

Do istej miery sa dá zabrániť, aby sa chemické látky potrebné na výrobu výbušniny voľne dostali do rúk islamského radikála, ako však zabrániť, aby si v obchode s domácimi potrebami nekúpil dlhý nôž a v rybárskom obchode vestu, ktorá pripomína pás s výbušninami?

Ak sa vo verejnosti začnú šíriť recepty, ktoré sľubujú radikálne riešenie problémov s radikálmi, je to zárodok celospoločenskej paranoje, ktorej následky pre demokratické slobody bývajú zhubné.

Pri tejto príležitosti by sme si mali pripomenúť známe slová Benjamina Franklina: „Tí, čo sa pre trochu väčšiu bezpečnosť vzdávajú slobody, si nezaslúžia ani jedno, ani druhé.“ Veľká Británia reakciami na teroristické útoky ukázala, že si zaslúži jedno i druhé. Nehovorím teraz ani tak o prejavoch politikov, ale skôr o tých, čo sa v Manchestri zúčastnili na benefičnom koncerte pre obete teroru.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #teroristi #Miroslav Marcelli #teroristická hrozba #teror v Londýne