Jeho dva romány dostupné slovenskému čitateľovi v českom preklade reprezentujú žáner alternatívnej histórie. Ten je založený na predpoklade, že dejiny sa vyvinuli odlišne, ako v aktuálnej realite, a neprestáva fascinovať čitateľov predstavou, že náš svet by mohol vyzerať aj inak. Ku klasickým dielam tohto žánru patrí kniha Philipa K. Dicka Muž z vysokého zámku z roku 1963 vykresľujúca svet, v ktorom Spojenci 2. svetovú vojnu prehrali. Svoj príspevok k nemu má i slovenská literatúra. Je to knižka Keby. Rýchle dejiny budúcnosti Slovenska, jej autorom je Igor Očenáš a vyšla v roku 1998. Je to parodická vízia slovenských dejín, domyslenie budúcnosti „slovákštátu“, keby Hitler neprehral vojnu. Za prečítanie stojí aj dnes a, žiaľ, pôsobí stále aktuálne.
Vo svete Tidharovho románu Usáma sa zasa nikdy nestal teroristický útok na „dvojičky“ a bin Ládin je tu záhadným autorom brakových knižiek. V tom druhom s poetickým názvom Muž leží a sní v Nemecku 30. rokov nacistov porazili komunisti. Londýn je zaplavený nemeckými utečencami – medzi nimi sa nachádzajú veľkopodnikatelia a bývalí nacistickí pohlavári. Svet sa obáva červenej hrozby, v Londýne vyčíňa sériový vrah a Briti sú plní obáv z migrácie. Hľadajú vinníka a veria, že situáciu vyrieši Oswald Mosley, líder britských fašistov. K migrantom patrí aj utiahnutý a zatrpknutý súkromný detektív, hovoriaci si Wolf, ktorý urobil hrubú čiaru za minulosťou. Kedysi bol fanaticky obdivovaným vodcom národa, dnes len sleduje, ako si jeho bývalí politickí kumpáni organizujú zločinecké obchody a márne sa pokúša presadiť sa pokračovaním svojho „bestselleru“. Pátranie po stratenom židovskom dievčati z bohatej rodiny ho uvrhne do víru násilných udalostí, poníženia a zrady a napokon ho dovedie k prekvapivému prehodnoteniu svojej identity.
Paralelne s touto blasfemickou pochmúrnou komédiou, ktorá neváha niekoľkonásobne atakovať hranice dobrého vkusu, sa v románe objavuje aj „naša“ realita. Sprostredkúva nám ju Šomer, väzeň koncentračného tábora, kedysi populárny autor brakového čítania, teraz člen sonderkomanda. Noirový príbeh o ponižovanom a zabudnutom Wolfovi je vlastne jeho únikom a pomstou zároveň.
Román má teda dve dejové línie. Prvá je vyzývavo „nevážna“, groteskná a provokatívne braková, ironicky citujúca z neslávne známych nacistických prejavov a privádzajúca na scénu známe historické osobnosti (Mosley, Eichman, Freud, Ian Fleming) v epizódnych úlohách. Druhá je ťaživá, nezaujato sleduje prežívanie v extrémnej a vlastne aj slovami neuchopiteľnej situácii. Obe však predstavujú bezútešné miesta pre život, tá fiktívna i tá „reálna“. Ich prepojením sa Tidharova kniha mení z postmoderne provokujúcej intelektuálnej hračky na temnú meditáciu o nemennosti ľudskej povahy, v ktorej sa zlo zjavuje s pravidelnosťou prírodného zákona.