O hlase: Peniaze sú pánmi sveta

15. septembra 2008 som sa ocitol v Honiare, hlavnom meste Šalamúnových ostrovov. V chatrči v predmestskom údolí, kde ma ubytoval hluchý strýko môjho kamaráta Keveho, užíval som si luxus, ktorý som vyše dvoch mesiacov, keď som cestoval po vzdialených ostrovoch východu krajiny, nemal k dispozícii: rádio.

22.09.2017 06:00
debata

Redaktori BBC rozprávali o nejakej americkej investičnej banke zvanej Lehman Brothers, ktorá práve krachovala. Keď som pár dní nato priletel do Spojených štátov, takmer celé národné hospodárstvo smerovalo ku krachu. Hrozilo, že sa zrúti ekonomika celého sveta. Všetko kvôli nejakým prekliatym peniazom, ktoré niekto niekomu požičal a niekto niekomu nevrátil.

Viac ako dva mesiace som s peniazmi veľa nenarobil. Nie že by som ich nechcel míňať, ale na východných ostrovoch nebolo vtedy takmer čo nakupovať. Dlho nepristála ani jedna loď, všetky fľašky malinovky, všetky plechovky piva, všetky balíky importovaného tabaku a všetky zošity papiera – potrebné na rolovanie cigariet – z obchodov zmizli. Žiadna kríza však nebola. Vytriezveli sme, pili sme kokosovú vodu, zakrýval som svoje zošity pred zrakom fajčiarov, ktorí sa uspokojili s nespracovaným domácim tabakom v listoch a s tradičnou miestnou drogou – betelovým „sústom“.

Keď si však človek trochu viac zvykne na peniaze – keď organizuje celý svoj spoločenský život prostredníctvom nich – ich náhly nedostatok pôsobí ako takmer magická sila, ktorá nevysvetliteľným a akoby nekontrolovateľným spôsobom mení svet. Vzniká dokonca dojem, že peniaze samy svet riadia a že človek vie do svetového zriadenia zasahovať len do tej miery, do akej má peniaze, dáva ich do obehu a podriaďuje sa ich pravidlám.

Ako spieva Šavlička, postava hry Josefa Kajetána Tyla Strakonický dudák: „Peníze jsou pány světa, / dukát, to je pravý rek, / a co někdy stovka umí, / to by člověk sotva řek.“ Pieseň zjavne oslovila publikum, lebo sa stala populárnou práve medzi českými robotníkmi, ktorým peniaze najviac chýbali.

Peniaze však museli pôsobiť rovnako magicky aj na tých, ktorí ich nezvykli veľa používať, keď videli, čo všetko peniaze dokážu. Takto peniaze opisuje stredoveký kastílsky básnik Juan Ruiz, Arcikňaz Hitský, ktorého slová v roku 1969 zhudobnil pesničkár Paco Ibáñez: „Trápneho robia taktným, dávajú mu úctu, / chromého učia behať a nemého rozprávať (…) //// Aj hlúpeho chlapa, sprostého sedliaka / peniaze premenia v šľachtica vzdelanca (…) Peniaze tvoria priorov, opátov a biskupov, / doktorov, arcibiskupov, mocnosti, patriarchov, / klerikom neschopným udeľujú pocty, / z pravdy robia lož a z klamstiev robia pravdy.“

Ja sám neverím v mágiu, ale ak je niečo na svete, čo skutočne vykonáva takéto alchymistické transformácie, ktorých sa ľudia už veky boja a po ktorých zároveň túžia, sú to iste peniaze. Ľudia peniaze chcú, ale tiež chcú, aby vôbec peniaze nepotrebovali.

Dokonca aj Tylov chamtivý Šavlička ďalej spieva, „Jenom k nebeské armádě / až se budem jednou brát, / ano, jen v tom těžkém pádě / bez peněz to půjde snad.“ Len ten problém, ako dostať toto nebo dole na zem. K tomu by bolo nutné pochopiť, že to nie peniaze nám dávajú magické schopnosti, ale že to my sami robíme z peňazí takúto strašidelnú mágiu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #zivot