O číslach: Bránka za 200 miliónov

16.03.2018 06:00

Nerobme si ilúzie, že konáme racionálne. Dokonca často ani vtedy nie, keď si to o sebe myslíme. Však už i Sherlock Holmes hovoril, že nie je nič klamlivejšie ako zrejmé fakty. Koľko ľudí si napríklad uvedomí, že obyčajná základná škola býva veľkou príčinou lokálneho znečistenia ovzdušia? My máme jednu na konci ulice.

Pred ôsmou, v dňoch vyučovania, býva ulica po celej dĺžke upchatá. Istý podiel na tom majú perverzní dopravní inžinieri, ktorí brutálne zmenili úzku, husto obývanú obslužnú ulicu, na tranzitnú, no ranný chaos spôsobujú hlavne rodičia voziaci deti do školy.

A nájdeme ho prakticky pred každou školou. Iste, chcú svojim deťom dobre, ale zmenilo by sa ich správanie, keby vedeli, že vzduch v ich aute podľa meraní obsahuje desaťkrát viac jedovatých látok ako ten na chodníku? Hoci asi tušia, že výfuk predchádzajúceho auta je blízko sacieho potrubia ich ventilácie.

Alebo: čo šoféri motajúci sa v obláčkoch emisií svojho naštartovaného auta? Či už nezmyselne zahrievajú motor (moderným autám to skôr uškodí), čistia okná alebo nakladajú kufre? Vo viacerých krajinách by im za to dokonca hrozila pokuta, u nás im ani nenapadne, že robia niečo zlé. Sebe, ak už neberú ohľad na iných.

Nedávno som počul jednu „ochranárku“, ako sa chváli, že nemá auto. Fajn, akurát, že dodala, že všade chodí taxíkom. Ani jej nenapadlo, že z hľadiska emisií je to ešte horšie. Nielenže taxík prejde väčšiu vzdialenosť, než ona potrebuje, ale navyše, zvlášť v zime, jeho motor neustále beží aj keď nie sú zákazníci. No pri doprave, často najväčšom zdroji znečistenia, ide aj o čas. Nedávno sa naše železnice pochválili, že idú rekonštruovať a zrýchliť jednu trať za 300 miliónov eur.

Cesta sa potom skráti o 5 minút. Super. Škoda, že nemajú rovnaký entuziazmus i pre menšie projekty, s rozpočtom o štyri a viac núl menším. Asi sú neatraktívne pre tých, čo nedbalo nosia v plecniaku 300-tisíc eur. Lebo keď sme už pri čase, z hľadiska cestujúceho je zaujímavý ten „od dverí po dvere“. Železnice síce po Bratislave naprojektovali zopár menších zastávok, ktoré by práve tento čas skrátili, no až potom si zadali vypracovať (drahú, zato dlho meškajúcu) štúdiu, či a kde ich treba. Zaujímavý postup.

Ale to najabsurdnejšie možno nájsť priamo na Hlavnej stanici. Denne sa ňou premelú tisíce ľudí. Ráno je každá minúta drahá. A nie každý cestuje ďalej spred stanice. A tak si cestujúci našli spôsob, ako čo najrýchlejšie pokračovať ďalej.

Vychodili si krivolaký chodníček rovno z prvého nástupišťa. Ráno čo ráno sa ním náhlili stovky ľudí. Akurát, že nejaký snaživý zriadenec im ho, deň pred prvou cestou hlavy štátu vlakom do Popradu, nechal uzavrieť privareným železným plotom. Bez náhrady. Človek by čakal, že urobia iné pre zákazníka.

Z nástupišťa sa dá ísť aj dôstojne mimo „pôvabnú“ budovu stanice. Odjakživa z neho vedie vonkajšie schodište. No na jeho začiatku je bránka. Roky zamknutá. Železničiari majú tisíce dôvodov, prečo sa nedá odomknúť. Keď som prepočítal, koľko času by jej otvorenie ušetrilo a porovnal s onou rekonštrukciu, tak by sa to oplatilo i za 200 miliónov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#znečistenie ovzdušia #železnice #emisie #Bratislavská hlavná stanica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk