O slovách: 60. výročie aprílového čísla Trnavskej skupiny

20.04.2018 06:00

V apríli 1958 dala redakcia Mladej tvorby svoje štvrté číslo k dispozícii Trnavskej skupine, aby ho celé zaplnila svojimi básňami, poviedkami, prekladmi a článkami – a Trnavská skupina v zostave Mihalkovič, Ondruš, Stacho a ja to urobila. Redakcia MT mala jedinú podmienku – aby nezmizla rubrika Nové hlasy. Z redakčnej pošty sme si teda vybrali a poviedkou Do toho domu sa vchádzalo širokou bránou predstavili Rudolfa Slobodu.

Skupinové číslo obsahovalo aj tri programy. Dva sa týkali prekladu a detskej literatúry, tie napokon aj vyšli. Narazil však ten tretí, program zmyslovokonkrétnej poézie (odtiaľ eufemizmus „konkretisti“, ktorým neskôr nazývala skupinu kritika). Ten program staval neomylné zmysly vyššie než zneužiteľnú ideu, čo protirečilo dogme socialistického realizmu, že hlavnou úlohou umenia je služba vládnucej ideológii. Ústredný výbor KSS pre istotu prikázal rozmetať celé skupinové číslo.

Slovo „rozmetať“ sa vzťahovalo na rozmetanie olovenej sadzby, aká sa už nepoužíva, a tak dávny význam toho slova už vyšumel. Istá zmysluplnosť mu však ostala – skupina bola totiž „rozmetaná“ aj fyzicky, myslím to hlavne zemepisne. Mňa potrestali nielen zošrotovaním knižky Hra pre tvoje modré oči, ale aj vyhodením zo zamestnania a príkazom absolvovať dva roky prevýchovy v robotníckom prostredí. Vďaka „rozmetaniu“ som sa ocitol vo fabrike Tesla Orava – a našiel som si na Orave ženu.

Rudo Sloboda prerušil štúdium na filozofickej fakulte a odišiel brigádovať do Ostravy. Ondruš sa stal knihovníkom v Banskej Bystrici. Mihalkovič doštudovával chémiu v Pardubiciach. Stacho ukončil medicínu a dostal umiestenku v Rožňavskom Bystrom. Bol však prvý, komu sa podarilo vrátiť do Bratislavy, skamarátil sa s Janom Šimonovičom a ďalšími básnikmi, nuž nie je chyba, ak sú považovaní za druhú vlnu Trnavskej skupiny. Občas sa to však chybne miešalo s tou prvou, čo v čase, keď sa Trnavská skupina stala maturitnou otázkou, trochu strpčilo život maturantom. Dnes je to už, zaplaťpánboh, každému jasné.

A náhodou práve teraz v apríli, na šesťdesiate výročie skupiny, mi vychádza výber z poézie J. A. Rimbauda V šestnástich rokoch muž. Je to symbolická náhoda. Rimbaud patril k našim vzorom. Práve v jeho poézii totiž prepukla tá nádherná zmyslová konkrétnosť – čiže aj ten úlet do metaforického „nemyslenia“. Rozsah článku ma už ďalej nepustí – nuž oslávim 60. výročie Trnavskej skupiny aspoň prekladom jednej Rimbaudovej „nemysliacej“ bás­ne.

POCIT

Za modrých večerov ma leto zvábi von,

šteklený obilím zacítim spopod piat

tú štíhlu sviežosť tráv a prístupný len snom

si holú hlavu dám od vetra vykúpať.

Prestanem hovoriť aj myslieť – nalejem

si dušu nekonečnou láskou blaženou

a pôjdem s Cigánmi, vždy ďalej, ďalej len

Prírodou, šťastný s ňou tak ako so ženou.

Zmyslovokonkrétnej poézie je dnes ako šafranu – ale toho, kto ju má dodnes rád, som, dúfam, potešil.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Trnavská skupina #Ľubomír Feldek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
39,99
Flower box biela kocka "L" farebné kvety

Flower box biela kocka "L" farebné kvety

29,99
Orchidea  ružová  na vysoko

Orchidea ružová na vysoko

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk