Na videu, ktorým sa v akejsi autokonferencii prihlásili k slovu študenti okupujúci univerzitný areál na parížskej ulici Tolbiac, aby bez skresľujúceho mediálneho podania prejavili svoje postoje a zverejnili ich na sociálnych sieťach, z úst troch zamaskovaných postáv hneď na začiatku počujeme, že požadujú odstúpenie prezidenta Macrona a zrušenie práve prijatého zákona o reforme vysokoškolského vzdelávania. Vzápätí tieto tri postavy vyjadria solidaritu s kurdským ľudom a podporu železničiarom.
Sotva to vyriekli, odpovedajú na otázku, prečo sú zamaskované: vraj je to preto, aby ich slová nevyzneli ako individualizované vyjadrenia, ale ako prejav komunity Tolbiac. V tejto pozícii vyzvú všetkých študentov na okupovanie fakúlt a celé francúzske obyvateľstvo na podporu kritického myslenia. To všetko zaznieva spod bizarných masiek. Jediné oči, ktoré na tomto videu vidno, patria psovi sediacemu medzi týmito postavami.
Práve ten anonymný pes neurčitej rasy sa stal podnetom na nečakané mediálne pokračovanie tohto podujatia. Istý šibal ho pomenoval Guevara a pod týmto menom otvoril parodické konto na sociálnej sieti, kde tento tvor rozpráva o svojom živote v slobodnej komunite štrajkujúcich študentov. Je príznačné, že Guevarove príspevky okamžite vyvolali veľký záujem a jeho stránka zaznamenala niekoľkonásobne viac abonentov, než mala stránka samej štrajkujúcej komunity.
Nechcem preceňovať toto internetové víťazstvo paródie nad rétorikou pseudorevolučných výziev. Napokon dnes, keď už „neobmedzenú“ okupáciu Tolbiacu ukončil zásah polície, patria tak aktivistické výzvy, ako aj parodické reakcie minulosti. Ako vieme, Macron neodstúpil a zákon o reforme univerzít naďalej platí. Ten zákon určite nie je bezchybný a ani požiadavka selekcie nie je všeliekom na nedostatky francúzskeho univerzitného školstva (alebo, ako to trochu príliš priamočiaro hlása nápis na múre jednej okupovanej univerzity, „La Sélection“ nikdy nebude „la Fucking Solution“). Ak však v zhode so štrajkujúcimi študentmi budeme tvrdiť, že samo zdôrazňovanie kritérií výberu otvára bránu pre sociálne a diskriminačné triedenie, prispievame tým k predlžovaniu vlády priemeru a ignorancie. Nech to vyznieva akokoľvek paradoxne, ale títo, inak veľmi sympatickí študenti sa svojím vystúpením postavili na obranu privilégií priemeru, ktorý nechce byť znepokojovaný nijakými požiadavkami vyššieho štandardu poznania, a to ani za cenu straty hodnoty udeľovaných diplomov.
Študentské hnutie, ktoré sa vo Francúzsku opäť raz (a opäť na jar!) tak búrlivo vzopälo, niektorí novinári nazvali jarou ignorancie. Je to trochu kruté, tí študenti sú určite vzdelaní a rozhľadení, no ignorancia niekedy nachádza svojich vášnivých obhajcov práve medzi takýmito ľuďmi.