V roku 2018 – tentoraz v roku básnikovej storočnice – sa s ním stretnú znova vo výbere z Apollinairovho diela, ktorý som pripravil pre vydavateľstvo Slovart.
No ešte predtým je tu edičný čin, o ktorý sa postaral Antonín Krejčíř, zakladateľ a riaditeľ „obecně prospěšné společnosti PRO FUTURO“ – len vymenovanie jej aktivít by zabralo celý stĺpček. Zoznámil ma s ním môj priateľ maliar Vlado Kordoš, vďaka čomu mám i ja teraz potešenie participovať na trojjazyčnej bibliofílii Guillaume Apollinaire: Le Bestiaire – Bestiář – Zvieratník (do češtiny prebásnil Ivo Petlan, ilustroval Peter Dunaj, graficky upravil Václav Houf).
28. apríla 2018 bola v Brne jej prezentácia spojená s koncertom Kafebandu. Ako inak? Veď Kafeband spieva aj Apollinaira. Konala sa v Sklepní scéne na Zelnom trhu, ktorú využíva aj Divadlo Husa na provázku.
Nuž opäť – ako inak? Aj prezentovaná bibliofília bola rozvešaná na povrázku, takže keď som z nej čítal ukážky, musel som chodiť popri stenách. Môj kolega Ivo Petlan sa pripravil lepšie – mal svoje prebásnenia po ruke a recitoval za stolíkom. Len jedna ukážka za všetky:
La chenille
Le travail mène à la richesse.
Pauvres poètes, travaillons !
La chenille en peinant sans cesse
Devient le riche papillon.
Housenka
Hodnotné dílo žádá píli.
Dři, básníku, jak housenka!
Ať vykuklí se v jednu chvíli
tvá okřídlená písmenka.
Húsenica
Bohatne, komu nelení sa.
Pracujme, biedni poeti!
Nalopotí sa húsenica –
nádherný motýľ vyletí.
No ako to už býva, prišla reč aj na iné. Doma nikto nie je prorokom, ale v Brne sme si zaspomínali aj na 60. výročie Trnavskej skupiny. Veď priateľom Trnavskej skupiny bol aj básnik Jan Skácel, ktorý prispel do zakázaného skupinového čísla Mladej tvorby (apríl 1958) básňou Kvetoucí alej – a aj súčasné brnianske publikum ocenilo, že ju dodnes viem spamäti.
Alejí šli jsme,
tajili tiše dech.
Jak sníh ležely květy
vysoko na stromech.
A každý strom
tu pyšně život slavil
a třímal bez únavy
rozkvetlou sílu svou.
Slova jsem lámal
jak muži kámen v lomu.
Má žena řekla jen
Chtěla bych žít v tom stromu…
Bratislavu s Brnom spája dnes diaľnica. Nič proti diaľnici – ale stále je rýchlejšia tá cesta, ktorú sme k sebe pred šesťdesiatimi rokmi nachádzali a dodnes nachádzame my básnici. Je to Skácelova kvitnúca aleja.