O slovách: Kvitnúca aleja medzi Bratislavou a Brnom

25.05.2018 09:00

Môj preklad Apollinairovho Zvieratníka mal premiéru vlani v Pravde, pri príležitosti 99. výročia básnikovej smrti, nuž jeho čitatelia azda uvítajú aj správu o jeho ďalšom osude.

V roku 2018 – tentoraz v roku básnikovej storočnice – sa s ním stretnú znova vo výbere z Apollinairovho diela, ktorý som pripravil pre vydavateľstvo Slovart.

No ešte predtým je tu edičný čin, o ktorý sa postaral Antonín Krejčíř, zakladateľ a riaditeľ „obecně prospěšné společnosti PRO FUTURO“ – len vymenovanie jej aktivít by zabralo celý stĺpček. Zoznámil ma s ním môj priateľ maliar Vlado Kordoš, vďaka čomu mám i ja teraz potešenie participovať na trojjazyčnej bibliofílii Guillaume Apollinaire: Le Bestiaire – Bestiář – Zvieratník (do češtiny prebásnil Ivo Petlan, ilustroval Peter Dunaj, graficky upravil Václav Houf).

28. apríla 2018 bola v Brne jej prezentácia spojená s koncertom Kafebandu. Ako inak? Veď Kafeband spieva aj Apollinaira. Konala sa v Sklepní scéne na Zelnom trhu, ktorú využíva aj Divadlo Husa na provázku.

Nuž opäť – ako inak? Aj prezentovaná bibliofília bola rozvešaná na povrázku, takže keď som z nej čítal ukážky, musel som chodiť popri stenách. Môj kolega Ivo Petlan sa pripravil lepšie – mal svoje prebásnenia po ruke a recitoval za stolíkom. Len jedna ukážka za všetky:

La chenille

Le travail mène à la richesse.

Pauvres poètes, travaillons !

La chenille en peinant sans cesse

Devient le riche papillon.

Housenka

Hodnotné dílo žádá píli.

Dři, básníku, jak housenka!

Ať vykuklí se v jednu chvíli

tvá okřídlená písmenka.

Húsenica

Bohatne, komu nelení sa.

Pracujme, biedni poeti!

Nalopotí sa húsenica –

nádherný motýľ vyletí.

No ako to už býva, prišla reč aj na iné. Doma nikto nie je prorokom, ale v Brne sme si zaspomínali aj na 60. výročie Trnavskej skupiny. Veď priateľom Trnavskej skupiny bol aj básnik Jan Skácel, ktorý prispel do zakázaného skupinového čísla Mladej tvorby (apríl 1958) básňou Kvetoucí alej – a aj súčasné brnianske publikum ocenilo, že ju dodnes viem spamäti.

Alejí šli jsme,

tajili tiše dech.

Jak sníh ležely květy

vysoko na stromech.

A každý strom

tu pyšně život slavil

a třímal bez únavy

rozkvetlou sílu svou.

Slova jsem lámal

jak muži kámen v lomu.

Má žena řekla jen

Chtěla bych žít v tom stromu…

Bratislavu s Brnom spája dnes diaľnica. Nič proti diaľnici – ale stále je rýchlejšia tá cesta, ktorú sme k sebe pred šesťdesiatimi rokmi nachádzali a dodnes nachádzame my básnici. Je to Skácelova kvitnúca aleja.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Trnavská skupina #Ľubomír Feldek #Guillaume Apollinaire
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet farebné ruže a gerbery

Sweet farebné ruže a gerbery

24,99
Sweet farebné alstromérie

Sweet farebné alstromérie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk