Strpčuje život obyvateľom širokého okolia. No magistrát len roky ukazuje neochotu i neschopnosť vec riešiť. Hoci sa ponúkajú aj čiastočné, okamžite realizovateľné a ani nie nákladné opatrenia.
Naopak, dopravní inžinieri dokonca „vyladili“ semafory v meste, urobili „skratku cez centrum“ atraktívnejšou a v konečnom dôsledku dostali na Šancovú ešte viac áut (!!!). Že ďakujeme.
Skúsil som sa teda obrátiť na „svojho“ poslanca (poslancuje na viacerých úrovniach a dokonca sa angažoval i vo veci výstavby absurdne vysokého domu na onej ulici). Zbytočne, ani po viacerých urgenciách sa neobťažoval reagovať. Zrejme je doprava pre neho mediálne málo „sexy“.
A tak som skúsil iné. Mestského hygienika, hoci od detstva, keď zápach Bratislavy bolo cítiť ešte kilometre za mestom, mám zafixované, že slúži iným, než záujmom jej obyvateľov.
A presne tak to i dopadlo. Z jeho úradu mi odpísali, že hluk na Šancovej pravdepodobne prekračuje povolené normy, ale že to ani merať nebudú, lebo je to dopravou a s tým sa nedá nič robiť. Skrátka, grobianstvo dobre plateného úradníka nepozná hraníc. Navyše evidentne nesleduje, čo sa deje vo vyspelejších mestách – tam automobilovú dopravu systematicky obmedzujú.
Ale nedal som sa. Napísal som na neho sťažnosť ministrovi zdravotníctva. A odtiaľ, po viacerých urgenciách, prišla odpoveď. Hluk premerali. Presnejšie, existuje zvlášť norma pre deň, večer a noc (60, 60, 50 dB). Zmerali len to prvé a navyše uprostred letných prázdnin, keď je intenzita dopravy nižšia. No aj tak namerali 66,5. Ale hneď aj dodali, že norma sa môže prekročiť, ak nie je možnosť hluk znížiť.
A celoštátny hlavný hygienik mgr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD. (tak sa podpísal), zrejmý odborník zároveň na dopravu a akustiku, promptne usúdil, že toto je ten prípad. Nič nepočul o obmedzení rýchlosti, vylúčení tranzitu nákladnej dopravy, nízkoemisných zónach či „tichom“ asfalte. Nepostavil sa na stranu ľudí, čo bývajú v okolí. Napísal som sťažnosť i na neho: nech aspoň poriadne vykonajú všetky merania! Nejakú dobu mi ešte z ministerstva odpisovali, „že budúci týždeň mi odpovedia“, ale s novou ministerkou už ani to nie.
Samozrejme, nejde mi len o tie čísla, údaje o nameraných decibeloch. Tie sú len prostriedkom. Takpovediac dôkazovým materiálom. Pre žalobu voči magistrátu ako správcovi komunikácie. Touto cestou išli obyvatelia vo viacerých mestách zahraničia. A spravidla uspeli. Prinútili komunálnych politikov a úradníkov prijať pre motoristov nepopulárne opatrenia. Tí osvietenejší boli súdom vlastne i vďační, že sa na ne mohli vyhovoriť. A ostatne, tie čísla sa hodia aj na iné. Prečo nežiadať finančnú kompenzáciu od mesta za znehodnocovanie životného prostredia? A keby ani mastné odškodné nepomáhalo, ostane už len na pár dní posadiť na Šancovú celý magistrát a zastupiteľstvo. Alebo (po prípadnej defenestrácii) presťahovať úradníkov rovno tam. To by vari i vytiahli zo zásuvky dávno nakreslené systémové plány na jej poľudštenie.