Čítal som čosi i o génoch „konzervatívnosti“ (doslovne). To však neznamená, že sa spoločnosť nehýbe, že si neposúva hranicu toho, čo považuje za „tradičné“. Pred sto rokmi bolo u nás bežnou súčasťou verejného priestoru pľuvadlo. Dnes ho nájdeme už len u zubára či pri degustácií vín. Pľuvanie na verejnosti už považujú i tradicionalisti za negustiózne.
Pred 81 rokmi otvorili budovu dnes Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí. Na stene pri každých dverách bola „minipolička“ na odloženie (horiacej) cigary. V 60. rokoch vari ani nebolo možné nakrútiť film bez neustále fajčiacich protagonistov. A už úplne absurdne pre nás vyznievajú staré reklamy, koľko lekárov odporúča tú či onú značku cigariet, alebo ktorá je vhodná pre športovcov. Dnes fajčiar v reštaurácií či škole vzbudí nevraživé pohľady.
Keď sa pred rokmi začala kampaň proti („pravým“) kožuchom, ani by mi na um nezišlo, že tak rýchlo dokáže spoločnosť zmeniť. Teraz v slušnej spoločnosti obdiv nezíska ten, kto príde v niečom, kvôli čomu museli zabiť a zodrať z kože živého tvora chovaného často v nezvieracích podmienkach. Uvidíme, aký dosah bude mať vo Francúzsku začatá kampaň vegetariánov proti mäsiarstvam. Držím palce!
Neveriacky som pred pár rokmi čítal, aké pohoršenie vzbudzuje vo Švajčiarsku ten, kto neseparuje. No pomaly je to i tu. Podobne je to i s produkciou odpadu. Sám som v našej jedálni prestal piť k obedu vodu, lebo je len v jednorazovom plastovom pohári.
Kamarát mi spomenul zážitok spred 20 rokov v Rakúsku. Čakal autom pred železničným priecestím, keď k nemu prišiel jeden zo šoférov a slušne ho upozornil, že u nich sa musí motor vypnúť. Ako empatický človek si to zapamätal. Už vypína nielen tam. U nás to zatiaľ vyzerá skôr na prinajmenšom verbálny konflikt, ak upozorníte šoféra, že stáť minúty so zapnutým motorom skutočne škodí životnému prostrediu a otravuje (doslovne) okoloidúcich.
Ak jazdiť „predpisovo“ (aj exhaláty s vysokou rýchlosťou rastú) je niekde spoločenská norma, náš rozhlas v rámci „verejnej služby“ pracuje pre cestných pirátov.
Máme už i skupinu obyvateľstva, síce zatiaľ menšinovú, pre ktorú je robustný automobil SUV niečo ako norkový kožuch (v Rusku sa tak hovorí zbohatlíkom). Usudzujúc podľa vývoja na Západe, bude naberať na sile. Ako rýchlo, to závisí aj od médií.
Svetové mienkotvorné noviny napríklad už dávno nemajú rubriku Auto s redaktormi pubertálne snívajúcimi o „vozoch s odpichom“, pre ktorých je slovo ekológia ako červené súkno pre býka. A ostatné rubriky tak dlho píšu o škodlivosti automobilovej dopravy pre naše prostredie, že rozvážať sa v SUV po meste bude to isté ako prechádzka v kožuchu či pľuvanie. Aj keď sa číselne vyjadrený pomer medzi „tradicionalistami“ a „novátormi“ vlastne nezmení.