Ale po poriadku. Bohatstvo krajiny je v ľuďoch. Príkladom nech nám je rozsiahle Rusko a jeho ekonomika. Tá je založená na exporte zbraní (vyvážajú viac ako Čína, Nemecko, Británia a Francúzsko dohromady) a hlavne na drancovaní obrovských prírodných zdrojov. Napriek tomu nominálny HDP Ruska je o hodný kus menší než dlhodobo stagnujúceho Talianska.
Bohatstvo skrátka vytvárajú v prvom rade vzdelaní a tvoriví ľudia. A my robíme veľa preto, aby sme sa ich zbavili. My všetci. Akademickú obec nevynímajúc. Tu majú maslo na hlave tí, ktorí dobrými úmyslami dláždili cestu do pekla. Tí, ktorí roky potrebnú reformu univerzít odďaľovali jalovou diskusiou o školnom. Tí, ktorí venovali snahe obmedziť „okresné univerzity“ toľko úsilia, že nijako nepomohli tým najlepším.
Nedostatok špičkových škôl je tým kľúčovým problémom. A tie zo škôl, ktoré azda mali šancu sa nimi stať, zberajú trpkú úrodu vo forme desaťtisícov študentov odchádzajúcich za vzdelaním do zahraničia. Ich najviac postihne tento exodus, keď odchádzajú často najnadanejší a najambicióznejší študenti. Práve tí, o ktorých by stáli.
Len málo študentov sa rozhoduje medzi „okreskou“ a zahraničím. A tak teraz, v čase zápisov vidíme, koľko študentov, ktorých sme prijali, si nakoniec zvolí školu v zahraničí. Iste, školy nie sú jediným zodpovedným za tento stav. Mladých láka „cool“ m(i)esto (imidž Bratislavy zaostáva čo už len za neďalekým Brnom), nehovoriac, že tam si radnica dlhodobo uvedomuje, ako sú študenti (a potom absolventi) dôležití pre mesto. A nielen uvedomuje. Nespomínam si, že by sa niekto z predstaviteľov nášho mesta preslávil záujmom o študentov, slávnymi boli skôr preplnené autobusy k internátom. Mimochodom, ich stav veru väčšinou tiež nie je lákadlom v zahraničnej konkurencii.
Univerzitný kampus je ďalší rozhodovací parameter. V tom našom pribudol v poslednom období len EÚ grantový výskumný „dom duchov“ a ak by som pred rokmi opísal našu fakultu ako budovu uprostred parku, teraz je skôr uprostred parkoviska. A to nehovoriac o takých „drobnostiach“, ako že prihlásiť sa na štúdium do Česka je omnoho jednoduchšie ako na Univerzitu Komenského.
Odchod mladých za štúdiom by však nebola tá najhoršia vec, keby bol kompenzovaný prílevom zahraničných študentov. No a to je ešte väčšia katastrofa. Zaujať cudzincov, keď domáci odchádzajú, je jedna vec, a iná je zložitá administratíva s tým spojená. Nedávno mi môj zahraničný doktorand opisoval ostatnú skúsenosť s predlžovaním povolenia na pobyt – na úrad prišiel o 4.30 ráno a odchádzal o štvrtej poobede. Ovocie tohto všetkého zbierajú teraz naše univerzity. Hlavne tie lepšie. A o pár rokov neskôr jeho chuť pocíti celá spoločnosť.