Tá inštitúcia sa volá Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra a ak si naťukáme jej heslo na internete, a potom podheslá ako „najvýznamnejšie vedecké výsledky“, „projekty národných agentúr“ alebo „medzinárodné projekty“, užasneme, aké veľké výkony podáva ústav s relatívne malým počtom vedcov, ktorí sa na nich podieľajú.
Bol som nedávno jeho hosťom a pani riaditeľka Múcsková ma obdarovala niekoľkými krásnymi knihami – dnes chcem odporúčať čitateľom Pravdy jednu z nich. Vyšla vlani, volá sa Spytovali ste sa a jej editorky Sibyla Mislovičová a Iveta Vančová pri príležitosti jubilea časopisu Kultúra slova urobili výber z vyše tisíc užitočných direktív, ktorými vynikajúci jazykovedci už päťdesiat rokov reagujú na naše drobné zaváhania, čo je a čo nie je správne.
Sú to zdanlivé „blšky“– no podobne ako blcha aj jazyk je živý organizmus, a tak nás tieto „blšky“ znepokojujú každý deň. Denne aj niekoľko ráz sa musíme pousmiať nad paradoxom, že dnes, keď je toľko šikovných ľudí, čo si vedia prisvojiť aj to, čo im nepatrí, zaniká slovenské privlastňovacie zámeno svoj.
Alebo, naopak, nad tým, ako vzniká podozrenie, že korupcia je aj tam, kde nie je, a hovorcovia krivdia niekedy aj prezidentovi, keď tvrdia, že štátne vyznamenania „predáva". Aj keď slovenčina televíznych správ si zaslúži aj pochvalu, jazykový cit miliónov Slovákov devastujú mechanicky poslovenčené reklamy. Slovenské piesne sú najkrajšie – tak prečo „najkrásnejšie piesne Jadranu“? Prečo máme používať „mazanie“, keď sme predtým vystačili s mazadlom alebo masťou?
To, že si všímame jemné, no práve preto zradné rozdiely medzi slovenčinou a inými jazykmi – a z nich predovšetkým češtinou – netreba chápať ako boj znepriatelených strán. No už je to raz tak – svojráz každej reči ohrozuje práve jej najmilšia sestra.
Televízia nemá zelenú na jazykovú sebareflexiu – zopár ráz sa už o ňu pokúsila, ale vždy sa to zvrhlo na meračmi sledovanosti odporúčanú zábavu.
Jedinou nádejou teda ostáva iniciatíva JÚĽŠ.
A tešme sa! Výber odpovedí, čo ponúka knižka Spytovali sme sa, urobili jej autorky jasnozrivo. Sú to odpovede na otázky stále aktuálne – ako napríklad: prečo majú Česi tú závěť a my ten závet, Česi tú výstroj a my ten výstroj, oni si objednávajú niečo „k pití“ a my „na pitie“?
Tak ako je dnes GPS navigácia dostupná každému automobilistovi, aj podobné knihy, ako je Spytovali sme sa, môžeme nazvať pomôckami, ktoré nie sú určené iba úzkemu okruhu čitateľov.
Kniha Spytovali sme sa je dobrou správou, že popri jazykovom liberalizme má v slovenskej jazykovede ustavične právo na život aj purizmus. Milí jazykovedci, vďaka za tú dobrú správu.