Anekdota dobrá – no ukázalo sa, že môj priateľ sa mýli. Ľudia sa až tak nehanbili a Van Stiphout sa vypredal nielen napriek, ale možno aj vďaka svojmu názvu.
Prirodzene, knihu nepredáva iba názov – predsa však názov knihy s jej úspechom spája akási pupočná šnúra a medzi najúspešnejšie knihy patria práve tie, čo majú v názve nejaké meno.
Medzi najúspešnejšie knihy patria práve tie, čo majú v názve nejaké meno.
Sledujem občas, aký záujem je o moje preklady hier Williama Shakespeara. A čo zisťujem? Najväčší je o hry, v ktorých názve sú mená ich hrdinov. Romeo a Júlia – rozchytalo sa 12-tisíc exemplárov. Hamlet – 11-tisíc, Othello – 10-tisíc. No len čo meno hrdinu v názve chýba, aj pri výborných hrách ako Trojkráľový večer alebo Ako sa vám páči je zrazu úspech iba polovičný. A tak je to odnepamäti! Aj Biblia dbá, aby už knihy Starého zákona mali v záhlaviach mená – Kniha Mojžišova, Kniha Samuelova, Pieseň Šalamúnova… Podobne je to v Novom zákone, evanjeliá nesú mená apoštolov Matúša, Lukáša, Marka, Jána… A poďme k deťom – ktoré knihy sa im ukladajú do pamäti? Tom Sawyer, Pipi Dlhá pančucha, Dubkáčik a Budkáčik … A čo im v pamäti pribúda, keď vyrastú? Antigona, Anna Kareninová, Cyrano, Marína…
Aj z ľudových (práve tak ako z moderných) rozprávok máme najradšej tie, čo majú v názvoch takých hrdinov ako Lomidrevo, Popoluška alebo James Bond – hneď od nadpisu sa môžeme s nimi stotožniť.
Nepodceňujme však ani diela, čo v názve meno nemajú! Nie je preto ešte Idiot alebo Detvan menším literárnym klenotom. No darmo je – meno je meno. Aj tam, kde ho v názve nenájdeme, si ho dosadíme. Zameníme si Idiota za knieža Myškina a Detvana za toho Martina, čo ľúbi Elenku. K podobnej zámene ma vždy vyzýva aj bestseller Ľuba Dobrovodu – vždy keď idem napísať jeho názov, hoci viem, že je to Ja, malkáč, omylom napíšem Ja, Malkáč.
Nie je to tak dávno, čo televízie celého sveta začali v každej krajine pátrať po knihe tisícročia, aby tak zistili, či je to s tými menami v názvoch naozaj taká výhra. A čo vypátrali? Českou „knihou mého srdce“ sa stal Jirotkov Saturnin a na Slovensku – v súťaži „moja naj kniha“ hneď na druhom mieste za ľudovými rozprávkami skončil práve spomínaný Ja, malkáč.
Nuž nečudo, že Saturninovi, ktorého som nedávno preložil do slovenčiny, šťastnú cestu k čitateľovi príde zaželať nielen jeho vydavateľka Veronika Baštová, ale aj Ľubo Dobrovoda – autor Ja, malkáča. Zaželá mu ju 19. novembra o 19. hodine v bratislavskom V-klube. Zaspieva im k tomu Kafeband. Aké piesne? Nuž aké iné – Sladká Katka, Jean…
A keďže si zároveň pripomenieme aj nežný november 1989, nebude chýbať ani Modlitba pre Martu.