Je to jedna z najprekladanejších Goetheho básní, v slovenčine ju nájdeme u Sládkoviča, Kostru aj Turčányho, – nuž nečudo, že si môj preklad všimol aj germanista Móric Mittelmann Dedinský a pozval ma na návštevu.
Dobre sa pamätám na tú návštevu. Na Dedinského mladú ženu – kunsthistoričku Ľudmilu Peterajovú, aj na ich práve narodeného syna Jakuba, čo mrnčal v kolíske. Ich príbytok na Jaskovom rade vyžaroval radostnú atmosféru – nechcelo sa mi veriť, že tento novomanžel sa iba prednedávnom vrátil z väzenia (bol zavretý v krutých rokoch 1949 – 1953). On sa však od prežitých útrap odrazil tým najpozitívnejším spôsobom – založil si rodinu a pustil sa do prekladu Fausta. Bolo pred ním ešte desať rokov práce (I. diel jeho prekladu vyšiel v roku 1966, II. diel v roku 1968) – bol teda ešte iba na jej začiatku vo chvíli, keď ma pozýval na návštevu. Pozval ma na ňu zaiste preto, lebo chcel vedieť, kto mu to lezie do kapusty.
Keď som sa na tú návštevu dostavil, Dedinský veľkoryso pochválil môj začiatočnícky preklad, no pokrútil hlavou, keď zistil, že ovládam len chabo reč originálu. „Ja vás po nemecky naučím,“ zvolal, vytiahol z poličky, kde mal rôzne vydania Fausta, jedno z nich a venoval mi ho so slovami: „Naučte sa naspamäť prvé dve strany, v sobotu ráno vás vyskúšam v Carltone.“ Do soboty som sa tie prvé dve strany nadrvil. Bolo to Zueignung (Venovanie) – vzývanie múz, obľúbená rozcvička klasikov. Dodnes môžem aj o polnoci spustiť:
„Ihr naht euch wieder,
schwankende Gestalten,
Die früh sich einst dem trüben
Blick gezeigt.
Versuch ich wohl, euch
diesmal festzuhalten?“
Aj Dedinský bol spokojný, keď som mu to odrecitoval, a povedal: „Na budúcu sobotu sa tu stretneme znova a dovtedy…“ A dal mi za úlohu naučiť sa ďalšie dve strany.
V ďalšiu sobotu som už do Carltonu neprišiel. Aby som si mohol plniť školské povinnosti a aj inak si užívať študentský život, rozhodol som sa na tento spôsob štúdia nemčiny zabudnúť.
Spomenul som si naň však znova 13. novembra 2018 v Mirbachovom paláci, kde Spolok svätého Vojtecha prezentoval nádherné nové vydanie Fausta v preklade Mórica Mittelmanna Dedinského a s ilustráciami Miroslava Cipára, ktorý vo svojom príhovore povedal, že spôsob, ako ilustrovať toto veľdielo, mu pomohli nájsť postavy, tancujúce pred zrakom básnika v úvodnom Venovaní.
A pri recitácii Štefana Bučka som sa potešil, že aj keď prekladateľský jazyk Mórica Mittelmanna Dedinského čas dôstojne postriebril, Goetheho myšlienky znejú v jeho podaní stále tak zrozumiteľne ako pred vyše polstoročím, keď tento prvý slovenský preklad Fausta uzrel svetlo sveta.