O svete: Dáme hlúposti šancu?

, 15.02.2019 06:00

Pôvodne som tento stĺpček zamýšľal ako malú chválu bláznivosti. Tej bláznivosti, ktorú humanista Erazmus Rotterdamský presvedčivo opísal vo svojej knihe o nepotlačiteľných sklonoch ľudského myslenia k pochabosti, márnivosti, klamstvám a ďalším prejavom nerozumu.

Zakladateľ novovekého racionalizmu René Descartes začína svoje úvahy tvrdením, že zdravý ľudský rozum je vo svete tou najlepšie rozdelenou vecou, pretože každý človek si myslí, že je ním náležite obdarený. K tomu však hneď dodáva, že jedna vec je mať zdravý rozum a druhá správne ho používať.

Erazmova Chvála bláznivosti zasa ukazuje, ako sa pri tomto používaní z rozumu poľahky stáva nerozum a ako si na tieto premeny zvykáme do tej miery, že sa stávajú nevyhnutnou súčasťou nášho života. Erazmova bláznivosť neváha vyhlásiť, že bez nej nie je nijaký spoločenský zväzok ani príjemný, ani trvalý. Tvrdí, že národ by nemohol dlho vystáť panovníka, pán sluhu, slúžka paniu, učiteľ žiaka, žena muža a druh druha, keby sa navzájom alebo neklamali, alebo si nelichotili, keby niekedy múdro nezažmúrili nad kadečím oči a napokon si nepreťahovali medové motúzky popod nos. Všadeprítomná bláznivosť takto klamstvo premieňa na prejav toho rozumu, ktorému záleží na životných hodnotách a nezotrváva pri „abstraktných“ požiadavkách pravdivosti.

K tomuto pripomenutiu Erazmových myšlienok som nakoniec chcel pripojiť upozornenie na nebývalé možnosti, aké bláznivosť našla v súčasnej spoločnosti, kde sa šíreniu poloprávd, neprávd a klamstiev ponúkajú nové médiá. Stará bláznivosť prežíva v dobe digitálnych sietí novú mladosť – k tomuto záveru mala moja chvála bláznivosti dospieť.

Keď som však tieto slová pred sebou uvidel, zmocnila sa ma neistota. Sú klamstvá, ktorými nás každodenne zaplavuje mediálny svet, naozaj ešte stále prejavom onej starej bláznivosti? Tá sa predsa nikdy od rozumu celkom neodvracala a uspokojovala sa s tým, že nad požiadavku pravdy stavala potreby ľudského spolunažívania. Zato dnes sme svedkami (a, žiaľ, často aj obeťami) postojov, ktoré sa z rozumu otvorene vysmievajú a kladú proti nemu právo rozhodovať sa na základe pocitov, momentálnych nálad a inštinktívnych podnetov. Arogantnú povahu tohto nerozumu, ktorý sa dnes tak vehementne hlási o slovo v politických debatách a získava v nich čoraz viac stúpencov, výstižne vyjadrujú slová novej piesne britskej skupiny Pet Shop Boys. Tá pieseň, nazvaná Dajte hlúposti šancu! v mene nastupujúcej hlúposti požaduje: „Rozumní ľudia už mali právo hovoriť / Teraz prišiel čas, aby blázni ukazovali cestu (…) Máme už dosť expertov a ich rokovaní / Načo čeliť faktom, keď stačí preciťovať pocity.“

V tomto texte sa poľahky dajú nájsť odkazy na britských a amerických politikov, ktorí sa významne zaslúžili o to, aby v týchto krajinách hlúposť dostala šancu a začala ukazovať cestu. No dá sa v tom bez problémov nájsť upozornenie na širšie pohyby, ktorých prejavy zasahujú aj naše spoločenské prostredie a prebúdzajú v ňom sympatie k jednoduchým heslám populizmu. To už nie je stará bláznivosť, ktorá predsa nechcela rozum popierať, ale iba v mene požiadaviek ľudského spolunažívania korigovala jeho neúprosnosť. To je obyčajná, zákerne pôsobiaca hlúposť populizmu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Miroslav Marcelli #Erazmus Rotterdamský
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku