O tom, že tvorcovia seriálu pripravili na pomery verejnoprávnosti nezvyčajné dielo, sa hovorilo už od leta. Jeho dej zasadili do prostredia postindustriálneho severočeského mesta, s ktorým sa doteraz spájalo povedomie sociálnych problémov, kriminality a problémov spolunažívania Čechov a Rómov. Postavy pochádzajúce z nižších sociálnych vrstiev, flákači vysedávajúci celé dni vo svojej obľúbenej krčme, si servítky pred ústa rozhodne nedávali, humor tu bol značne zemitý, často cez čiaru, no väčšinou zábavný.
Scenár prešpikovaný jadrnými výrazmi a sexuálnymi scénami navyše uviedol na scénu transsexuálku ako jednu z protagonistiek a mal ju odvahu brať ako plnokrvnú postavu, a nie ako pochybnú komickú figúrku. Na frak tu dostal rasizmus priemerných Čechov, ale i pokrytectvo „tých slušných ľudí“. Medzi najkladnejšie, okrem transsexuálky Dáše, patrili postavy Rómov, a to bez toho, aby pôsobili tendenčne. Najviac z nich vynikla postava smetiara Frantu, jediného Róma v krčmovej partii – jeho predstaviteľ Zdeněk Godla dáva v súčasnosti jeden rozhovor za druhým.
Most! ako správny kultúrny fenomén vyvolal kontroverzie – niekomu sa zdal príliš liberálny, iným zasa konzervatívny a stereotypný. Časť kritikov oslavovala, že búra predsudky, iní zasa kritizovali, že ich len potvrdzuje – týkalo sa to Rómov, ale aj transrodových osôb. Rovnako rozporuplné reakcie prišli aj zo samotného Mostu. Časť obyvateľov bola potešená záujmom o svoje rodné mesto – začali doň prúdiť turisti, ktorí chceli vidieť lokality obľúbeného seriálu na vlastné oči.
Iní sa zasa poburovali, že obraz ich mesta je tu značne deformovaný. Väčšina kritikov sa však zhodla, že seriálu sa podarilo nastoliť prístupným spôsobom témy, na ktoré priemerný televízny divák visegrádskeho regiónu nazerá s podozrením – či už je to tolerantné súžitie etník, alebo akceptovanie inakosti. To všetko možno akceptovať.
Zarazí však, popri všetkej snahe ukázať, že nič nie je čierne alebo biele a aj tí najväčší kreténi dokážu nájsť v sebe stopy obyčajnej ľudskosti, ako autori seriálu redukujúco zobrazujú ženy. Tie sú buď neznesiteľné megery, trpné účastníčky súlože a aj keď sa nájde ženská, ktorá je trochu neštandardná, ako napríklad spolumajiteľka autodielne, musí sa predviesť, ako sa obracia v kuchyni.
Týka sa to aj postavy Dáše, ktorá podstúpi zmenu pohlavia, len aby sa následne nechala komandovať svojím grobianskym bratom a prijala všetky stereotypy, ktoré ženu redukujú na erotický objekt alebo domácu sliepku. Napriek všetkej zábavnosti a otvorenosti seriálu sa teda zdá, že v druhom desaťročí 21. storočia je v našich končinách – neviem teraz či znovu, alebo ešte stále – problém vidieť ženu ako plnohodnotnú a všestrannú bytosť, ktorá nepotrebuje blahosklonný dohľad „silnejšieho“ pohlavia. A asi to nebude len fenomén televíznej zábavy.